Napriek tomu, že pochádza z dielne Darrena Aronofského – pätnásteho najobľúbenejšieho režiséra na ČSFD –, jeho prítomnosť v kinách sme si takmer nevšimli. Ako sme však čoskoro zistili, bola to obrovská chyba.
O filmovej novinke sme vás informovali deň po premiére a po dopozeraní sme pochopili, že ide o jeden z filmov, ktoré si rozhodne zaslúžia pozornosť. Podobne to vidia recenzenti na ČSFD a Rotten Tomatoes, kde mu stále svieti hodnotenie 85 percent.
„Najlepší film od Aronofského,“ opisuje zážitok jeden z recenzentov. S týmto odvážnym tvrdením sa síce nestotožňujeme, no rozhodne súhlasíme, že ide o jednu z doposiaľ najlepších premiér roka 2025.
Objemný fiktívny svet, strhujúci dej a neustála bezmocnosť
Caught Stealing je divoká jazda, ktorú možno označiť ako thriller, krimi, akčný film, čiernu komédiu aj drámu súčasne. Všetky tieto žánre sa v ňom spájajú prirodzene – a hoci inde by hrozilo, že film bude presýtený, tu majú logiku a ako celok dávajú zmysel.
Dej sleduje život nádejného vrcholového športovca, ktorému kariéra skončila skôr, než sa vôbec začala. Posun vpred mu komplikuje množstvo nevyriešených otázok a latentná závislosť, pričom vôbec netuší, ako rýchlo môže zmiznúť aj to málo dobrého, čo mu v živote ostalo. Príbeh nebudeme rozoberať do hĺbky, pretože pre najsilnejší divácky zážitok by ste mali podľa nás vstúpiť do sály s čo najmenším množstvom informácií.
Kúpa vstupenky sa však podľa nás určite oplatí. Aronofsky tu opäť prejavuje svoj zmysel pre jemnú genialitu – nielen pri budovaní scén a storytellingu, ale predovšetkým v schopnosti prideliť každej postave auru, ktorá presakuje cez plátno priamo k divákovi. Plytko dýchate spolu s hlavným hrdinom pri každej interakcii a jediný pohľad na antagonistu stačí na to, aby sa vám stiahol žalúdok.
Film navyše verne ukazuje prepojenie drobných kriminálnych skupín vo veľkomestách a hrôzu, akú predstavuje náhodné zapletenie sa do chaosu, ktorý ich sprevádza. Postáv je tu veľa a ich linky sú prepojené – pre objemnosť fiktívneho sveta sú však predstavené len plytko a divák nemá dostatok priestoru na to, aby sa s nimi spojil. Herecké výkony pôsobia štandardne – nikto výrazne nevytŕča, a ako poznamenal jeden z recenzentov na ČSFD, herci si prišli skôr len odohrať pridelenú úlohu.
Novinka v istom zmysle pripomína sociálnu esej, no absurdita jednotlivých situácií filozofické myšlienky často prebíja.
Atmosféra sa neustále mení – v jednej chvíli s postavou prežívate des, o pár minút vás zas absurdný dialóg prinúti k smiechu. Najsilnejšími pocitmi, ktoré film sprostredkuje, sú však beznádej a bezmocnosť, rovnako ako šok z bezprostredných dôsledkov hlúpych rozhodnutí.
Podľa nás nejde o vrchol Aronofského kariéry, pretože oproti Black Swan či Requiem for a Dream neprináša zážitok s dlhodobým účinkom. Krátko po skončení vám príbeh zlyhaného športovca vyšumí z hlavy a jeho cesta pôsobí skôr ako uzavretý celok s pevnou štruktúrou, kde sa každý konflikt dočká riešenia. Je to funkčné a konzervatívne rámcovanie, ktoré nič nepokazí – no zároveň vás ničím nezasiahne na emočnej úrovni tak, ako pamätné zmierenie v záverečnej scéne Black Swan, ktoré divákovi zostáva v hlave ešte dlho po dopozeraní.
Hodnotenia preto neklamú. Skutočne podľa nás ide o film, ktorý sa nestratí ani po skončení premietania. Možno sa z neho nestane absolútna kultovka, no s istotou sa časom zaradí medzi domáce popcornové klasiky – také, ku ktorým sa budete radi vracať aj po druhý- či tretíkrát.
Nahlásiť chybu v článku