Agnesa žije 20 rokov v USA: Podnikanie je tu ľahšie, no pracuje sa veľa. Ľudia dajú na bývanie aj 70 % príjmov

Agnesa, Slovenka za mlákou, sa do Ameriky vybrala pred 20 rokmi za rodinou. Učarovala jej však a v krajine neobmedzených možností napokon ostala. Prezradila nám, aký je tamojší pracovný svet, aké sú výhody a nevýhody amerického zdravotníctva a prečo sa tam lepšie podniká najmä malým podnikateľom. Dozvedeli sme sa tiež, aký je v Amerike bežný pomer príjmov a výdavkov domácnosti a aké sú ceny potravín.

Čo vás priviedlo do USA? Prečo ste sa rozhodli pre život tu? V jednom z vašich príspevkov som zachytila, že ste sa pasovali s tuhou zimou v New Jersey. Pritiahol vás tento štát niečím špecifickým?

Do USA som neprišla z dôvodu, z ktorého sem prichádza väčšina imigrantov, a to za vidinou zárobku. Ja som mala v Štátoch otca, ktorý tu žil v tom čase dočasne a veľmi som túžila prísť za ním a vidieť Ameriku. Prvýkrát som sem prišla na tri mesiace, a to do štátu Pensylvánia, kde som pracovala cez študentský program Camp Usa.

O rok neskôr som skončila vysokú školu a predtým, ako som si plánovala nájsť prácu a usadiť sa, som si chcela zdokonaliť angličtinu. Tak som využila program Summer Au Pair USA, cez ktorý som sa dostala do štátu New Jersey. Môj otec žil vtedy v New Yorku, takže som sa tešila, že budeme blízko. New Jersey som vôbec nepoznala, ani som neplánovala ostať tu žiť natrvalo.

Čakal vás nejaký kultúrny šok?

Kultúrne šoky som, samozrejme, prežívala, tak ako všetci, čo prídu do USA prvýkrát. Na čo si však úplne presne spomínam, bol šok z jedla, konkrétne z raňajok. Očakávala som také typické naše raňajky – rožok alebo náš klasický chlieb, maslo, syr, šunka, zelenina. Namiesto toho sme mali cereálie a mlieko, alebo americký sladký toastový chlieb, arašidové maslo a jelly (džem). Ja som na Slovensku nikdy nemala rada sladké raňajky, takže to bol pre mňa taký najväčší šok počas prvých dní môjho pobytu.

Ako vás vnímajú v Amerike ako prisťahovalcov? Mali ste s tým niekedy problém?