Slovenská akadémia vied zverejnila hlavné zistenia zo svojej analýzy zloženia mRNA vakcín proti covidu. Túto analýzu si vláda objednala ako reakciu na vyjadrenia vládneho splnomocnenca Petra Kotlára, ktorý dlhodobo spochybňuje očkovanie.
Aj keď kabinet stále nevydal súhlas na oficiálne predstavenie výsledkov, kľúčové informácie si už možno prečítať vo vedeckom článku, ktorý sa objavil na portáli Research Square. Ako prvá na to upozornila televízia Joj.
Výsledky sú už dostupné online, vláda ich zatiaľ nepredstavila
Vedci zo Slovenskej akadémie vied odoslali výsledky do vedeckého časopisu NPJ Vaccines, ktorý patrí pod vydavateľstvo Springer Nature a je považovaný za kvalitné periodikum zamerané na výskum vakcín. Hoci článok zatiaľ prechádza recenzným konaním, v databáze Research Square už visí ako preprint, teda verzia zverejnená pred finálnym schválením. Autori tak chceli zabezpečiť, aby boli výsledky dostupné čo najskôr.
„Rátali sme s tým, že správa bude zverejnená rýchlo, hneď na začiatku augusta. Preto sme to odoslali do časopisu čím skôr, ešte predtým, a využili sme možnosť zverejniť článok ako takzvaný In Review preprint. Časopisu dosť dlho trvalo, kým to reálne zaradili do peer review, preto to zverejnili až teraz,“ reagoval pre Denník N Boris Klempa zo SAV.
Oproti tomu článok, ktorý publikoval vládny splnomocnenec Peter Kotlár, vyšiel v predátorskom časopise, ktorý nie je súčasťou žiadnej rešpektovanej vedeckej databázy ako Scopus alebo Web of Science.
Analýzu si objednala samotná vláda, a to ako reakciu na výroky Petra Kotlára, ktorý dlhodobo spochybňuje bezpečnosť a účinnosť vakcín proti covidu. Analýza bola hotová už koncom júla, no vláda o nej doteraz nerokovala. Nepredstavila ju ani počas výjazdového zasadnutia v Senici, hoci bol predseda SAV na cestách práve s týmto cieľom. Zasiahla však politika a predseda vlády Robert Fico rozhodnutie zdôvodnil tým, že sa chceli venovať len témam regiónu.
Vedci skúmali aj šarže, ktoré analyzovali Peková a Kotlár
Štúdia slovenských vedcov má pätnásť spoluautorov. Jedenásť z nich pôsobí v Biomedicínskom centre SAV, zvyšní vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Skúmali pätnásť šarží vakcín Pfizer a Moderna, ktoré získali zo štátnych skladov pod dohľadom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Medzi analyzovanými boli aj šarže, o ktorých Peter Kotlár a Soňa Peková tvrdili, že obsahujú významné množstvá DNA.
Na rozdiel od ich prístupu slovenskí vedci kombinovali štyri rôzne metódy. Kvantitatívna PCR slúžila na meranie množstva DNA. Fluorometria využíva špeciálne farbivá viažuce sa na molekuly DNA a RNA. Kapilárna elektroforéza zisťovala, či ide o celé kusy DNA alebo len o malé fragmenty.
Sekvenovanie krátkych úsekov DNA napokon určovalo pôvod a dĺžku molekúl. Tieto metódy sa navzájom dopĺňajú a zároveň sa navzájom kontrolujú, čo podľa vedcov zaručuje vysokú spoľahlivosť. Peková s Kotlárom vo svojej štúdii použili len prvú z týchto metód, teda kvantitatívnu PCR.
Tá je síce jednoduchšia, ale jej nevýhodou je, že môže zachytiť rôzne molekuly naraz, ak nie je nastavená správne, a tak viesť k chybným záverom. „Takýto postup nedokáže zachovať pôvodné kvantitatívne pomery medzi mRNA a zvyškovou DNA,“ konštatuje štúdia.
DNA vo vakcínach je pod limitom a nepredstavuje zdravotné riziko
Slovenskí vedci zistili, že vo všetkých vakcínach bol obsah DNA pod limitom desať nanogramov na dávku, čo je hranica stanovená WHO aj európskymi a americkými liekovými agentúrami. Všetka zistená DNA pochádzala z plazmidu, teda z kruhovej DNA, ktorá sa používa pri výrobe mRNA.
Tento plazmid sa po skončení výrobného procesu odstraňuje čistením, no v malých zvyškoch sa vo vakcíne môže objaviť. Limit je však práve stanovený tak, aby ani tieto zvyšky nepredstavovali riziko. Soňa Peková vo svojej štúdii udáva, že vo vakcínach našla 107 až 109 kópií DNA na mililiter. Vedci zo SAV však vysvetľujú, že tieto hodnoty po prepočte predstavujú zanedbateľné množstvo. Ona to však interpretovala inak. Aj Peková aj vedci zo SAV ale prakticky prišli na to isté.
„Tieto počty kópií sa laikom môžu zdať ohromujúce; avšak po prepočítaní na množstvo skúmanej DNA v nanogramoch na jednu dávku sú výsledky výrazne pod limitnou hodnotou desať nanogramov na dávku vakcíny,“ píše sa v štúdii. Sekvenovanie potvrdilo, že nešlo o neznámu ani cudzorodú DNA.
Vedci ďalej uvádzajú, že DNA bola rozštiepená na fragmenty s priemernou dĺžkou okolo 150 bázových párov. „Pozorovaná dĺžka fragmentov je pod prahovou hodnotou spojenou s potenciálnou biologickou aktivitou. Nízke množstvo DNA, jej plazmidový pôvod a vysoká fragmentácia spoločne naznačujú zanedbateľné riziko pre ľudské zdravie,“ konštatuje štúdia.
Analýza za státisíce stále čaká na oficiálne predstavenie
Slovenská akadémia vied zatiaľ nemôže analýzu predstaviť verejnosti, pretože na to potrebuje súhlas vlády ako zadávateľa. Vláda zatiaľ mlčí. Ministerstvo školstva na otázky, prečo sa nekonala plánovaná tlačová konferencia a kedy bude analýza zverejnená, odpovedalo len všeobecne.
„O výsledkoch analýzy bude najprv informovaná vláda a následne bude správa oficiálne predstavená aj verejnosti,“ uviedol rezort. Pôvodne sa plánovala tlačová konferencia na 1. septembra s ministrom Tomášom Druckerom, no zrušila sa. Na štvrtok je naplánovaný mimoriadny snem SAV.
Predseda akadémie vied zároveň požiadal o stretnutie s prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorý ho má prijať tento týždeň. Na sociálnych sieťach zatiaľ vedci zverejnili len stručné stanovisko. „Analýza zloženia mRNA vakcín jednoznačne ukázala, že tieto vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami,“ napísali.
Nahlásiť chybu v článku