Máte radi prechádzky v prírode? Okrem toho, že sú príjemné a zmysluplne vyplnia váš voľný čas, pôsobia na váš organizmus priam blahodarne. Čerstvý vzduch, pohyb a načerpanie príjemnej energie to sú známe priaznivé účinky výletu do lesov. Za takýmito prechádzkami sa však ukrýva omnoho viac. Prečo je čas strávený v prírode tak prospešný pre telo aj myseľ? 

Priaznivými vplyvmi prírody na zdravie človeka sa zaoberali už mnohé vedecké výskumy. Do jednej knihy ich spísala novinárka Florence Williamsová, ktorá vydala zbierku 12 vedeckých dôvodov, prečo by ľudia mali v prírode tráviť čo najviac času. V knihe s názvom The Nature Fix: Why Nature Makes Us Happier, Healthier, and More Creative (voľný preklad – Príroda lieči: Prečo nás príroda robí šťatnejšími, zdravšími a kreatívnejšími) zhrnula týchto 12 vedeckých dôvodov.

Krátkodobá pamäť

Niekoľko vedeckých štúdií nezávisle na sebe potvrdilo, že prechádzka v prírode podporuje krátkodobú pamäť oveľa lepšie ako prechádzanie sa napr. mestskými ulicami. Jeden z nich, výskum pochádzajúci z univerzity v Michigane, túto teóriu otestoval i experimentom. Skupina študentov najskôr podstúpila krátky test pamäte a následne bola rozdelená na dve skupiny. Jedna skupina sa prechádzala medzi stromami v arboréte, kým druhá prechádzala ulicami mesta. Po prechádzke obe skupiny test opakovali, pričom sa výsledky študentov z arboréta zlepšili až o 20% (študenti z mestských ulíc ostali na rovnakej úrovni).

Stres

To, že pobyt v prírode redukuje stres, ste určite pocítili i na sebe. Potvrdilo to i niekoľko vedeckých výskumov. V jednej štúdii boli študenti vyslaní na dve noci do prírody a po tomto výlete im bola opätovne zisťovaná hladina kortizolu (hormón spojovaný so stresom) v tele. Výsledky ukázali viditeľný pokles tohto indikátora stresu.

Zápal

Pobyt v prírode z nejakých nezistených dôvodov pomáha aj pri redukcii zápalov. Tie sú často indikátormi rôznych autoimúnnych ochorení, ochorení tráviaceho traktu či dokonca rakoviny a depresie. A práve čas strávený v prírode môže dopomôcť k udržaniu zápalu pod kontrolou a jeho postupnej redukcii. V jednej zo štúdií boli dobrovoľní pacienti vyslaní na týždenný pobyt v prírode. U všetkých sa miera rôznych zápalov stabilizovala či dokonca redukovala. Rovnako mal tento pobyt priaznivé účinky i na tých, ktorí mali problémy s vysokým krvným tlakom.

Únava

Počas prechádzky v prírode načerpáte nielen fyzickú, ale i psychickú energiu, ktorá vám pomôže pokiaľ trpíte niečím, čo vedci nazývajú mentálna únava. Priaznivý vplyv prírody na mentálnu únavu dokázalo niekoľko výskumov. Podľa nich pomáha i keď sa na obrazy z prírody len pozeráte (napríklad pri sledovaní dokumentárneho filmu). Jedným z dôvodov je, že pri pohľade na nedotknuté prírodné krásy väčšina ľudí pociťuje úctu a pokoj, čo je jedným z najbežnejších spôsobov ako bojovať s mentálnou únavou.

Depresia a úzkosť

Depresia a úzkosť sú veľmi častými problémami ľudí 21. storočia. A práve pobyt a prechádzka v prírode je kľúč k ich zbaveniu. Tieto účinky potvrdilo už mnoho vedeckých výskumov. Mnohé z nich sa opierajú práve o zelené prostredie prírody, ktoré zlepšuje náladu i sebavedomie a naopak znižuje hladinu úzkosti. Niektoré výskumy navrhujú prechádzky v prírode ako výborný doplnok k postupom pri boji s depresiou.

Zrak

Tento bod sa týka najmä detí a mladistvých. Výskumy totiž ukázali, že pobyt v prírode má priaznivé účinky na redukciu, liečbu a prevenciu proti krátkozrakosti. Jeden experiment bol vykonaný v Taiwane na žiakoch dvoch rôznych základných škôl, kde miera krátkozrakosti bola približne rovnaká. Experiment prebiehal celý školský rok, pričom jedna zo škôl do denného programu zaradila i voľnočasové aktivity v prírode. Po jednom roku bola opätovne zisťovaná miera krátkozrakosti u žiakov oboch škôl. Výsledky ukázali, že u žiakov, ktorí pravidelne po celý rok trávili čas v prírode, klesla krátkozrakosť na mieru 8,41%, pričom v „bežnej škole“ ostala na pôvodných 17,65%.

Sústredenie

Vplyv sily prírody na sústredenie človeka dokázal i výskum, pri ktorom sa rôzne skupiny ľudí najskôr prechádzali v rôznych prostrediach a následne podstúpili test pozornosti a sústredenia. S najlepším pokrokom v nej obstála skupina, ktorá si vyšla na prechádzku do prírody. Podľa vedcov môže mať tento vplyv na sústredenie v budúcnosti využitie pri práci s deťmi s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Príroda totiž slúži ako najlacnejší, najdostupnejší a najbezpečnejší liek na ich problémy.

Kreativita

Istá skupina dobrovoľníkov bola na pobyt v prírode vyslaná na celé štyri dni. Po tomto „výlete“ podstúpili všetci dobrovoľníci opätovne test založený na kreatívnom riešení problémov. Ich výsledky sa zlepšili v priemere až o 50%.

Krvný tlak

Účinky prírody na reguláciu vysokého krvného tlaku sme už v jednom z predchádzajúcich bodov krátko načrtli. Priaznivý pohyb a pobyt v prírode na hypertenziu ako jedna z mnohých potvrdila i štúdia pochádzajúca z Japonska. Pri nej sa do prírody vybralo 280 dobrovoľníkov. Pri meraniach sa zistilo, že prechádzka v prírode znížila množstvo stresového hormónu (kortizol) o 15%, pulz spomalila o 4% a krvný tlak znížila o 2%.

Rakovina

Síce je výskum vplyvu pobytu v prírode na prevenciu proti rakovine ešte len na začiatku, prvotné výsledky sa ukazujú veľmi pozitívne. Podľa vedcov totiž čas v prírode môže stimulovať produkciu protinádorových proteínov, pričom odhadujú, že zvýšená produkcia trvá ešte 7 dní po relaxačnom výlete do lesa.

Imunitný systém

I výskum vplyvu prírodného prostredia na imunitný systém človeka je ešte len na začiatku, no tiež už ukazuje priaznivé hypotézy. Podobne ako by pobyt v prírode mohol stimulovať produkciu protinádorových proteínov, pravdepodobne vplýva aj na všeobecnú podporu imunitného systému človeka.

Pozri aj: BBC chce šťastnejší svet. Zadarmo zverejnila dychberúcich 40 hodín bonusového materiálu z natáčania Planet Earth II

sciencealert.com