Slovenské verejné financie sa v roku 2025 navonok zlepšili, no pri detailnejšom pohľade sa ukazuje, že ide skôr o čiastočné zlepšenie než o skutočné ozdravenie. Deficit verejnej správy dosiahol 6,09 miliardy eur, čo predstavuje 4,45 % HDP, a medziročne tak klesol. Výsledok bol lepší, než sa očakávalo, no významnú úlohu zohrali aj jednorazové faktory. Zároveň pokračuje rast verejného dlhu, ktorý sa priblížil k hranici 84 miliárd eur, teda 61,39 % HDP.
Ako uvádza Štatistický úrad SR, k priaznivejšiemu výsledku prispel najmä prebytok fondov sociálneho zabezpečenia vo výške 931 miliónov eur, pričom rozhodujúcu časť deficitu naďalej vytvára ústredná štátna správa. Minister financií Ladislav Kamenický výsledky interpretuje ako dôkaz úspešnej konsolidácie.
„Katastrofické scenáre a poplašné správy, ktoré o našich verejných financiách šíria opoziční politici či niektoré inštitúcie, sa nenaplnili,“ uviedol s tým, že Slovensko plnilo fiškálne pravidlá Európskej únie.
Balík konsolidačných opatrení na rok 2026 obsahuje 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. S touto informáciou prišiel ešte začiatkom septembra minulého roku minister financií. Realita je ale taká, že s číslami to vyzerá inak. inflačné tlaky v dôsledku vojny na Blízkom východe sú veľké a menia celkovú situáciu.
Dlh dosahuje historické maximá
Opačný pohľad ponúka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozorňuje na vplyv jednorazových faktorov. Bez nich by deficit dosiahol približne 4,9 % HDP.
Predseda Ján Tóth zároveň pripomína, že tempo zadlžovania patrí medzi najvyššie mimo krízových období a dlh dosahuje historické maximá. Podľa neho si situácia bude vyžadovať ďalšie opatrenia aj napriek politickému cyklu. Podobne opatrný je aj analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. „Z technického pohľadu tak síce vidíme zlepšenie deficitných čísel, no zatiaľ ešte nemožno hovoriť o udržateľnom ozdravení verejných financií,“ uviedol.
Adresnejšie opatrenia by mali väčší efekt
Na to, čo tieto čísla znamenajú v praxi pre ekonomiku, podnikateľské prostredie aj bežných ľudí, sme sa pýtali analytika Mariána Kočiša zo Slovenskej sporiteľne. Pre redakciu portálu interez priblížil, aké opatrenia by mohli verejným financiám skutočne pomôcť, či hrozí ďalšie zvyšovanie daní a ako sa môže vyvíjať situácia na trhu práce.
Aké konkrétne konsolidačné opatrenia by podľa vás najviac pomohli a ako by mali vyzerať v praxi?
Výrazný efekt by mohli mať najmä adresnejšie opatrenia. Ide napríklad o obmedzenie stále širokoplošných energodotácií, presnejšie cielenie sociálnych výdavkov či úpravu niektorých dávok tak, aby boli viac adresné. Priestor na lepšie zacielenie vidím napríklad pri daňovom bonuse alebo 13. dôchodku. Medzi efektívne opatrenia zároveň patrí aj lepší výber daní.
Na príjmovej strane by som bol opatrný pri ďalšom zaťažovaní práce a firiem. Rastovo menej škodlivé sú skôr majetkové dane, pričom pomôcť by mohlo aj zjednodušenie a sprehľadnenie výnimiek pri DPH.
V posledných mesiacoch sledujeme, že niektoré firmy presúvajú podnikanie zo Slovenska do zahraničia a končí vyšší počet živnostníkov. Myslíte si, že tento trend bude pokračovať?
V roku 2026 očakávame, že ekonomický rast zostane utlmený, hoci by mal byť o niečo vyšší ako v roku 2025. Ochladenie by malo nastať aj na trhu práce, keďže slovenská ekonomika je výrazne otvorená a exportne orientovaná, a preto citlivá na rast ciel a obchodných bariér. Ich negatívne dôsledky sa môžu naplno prejaviť práve v tomto roku, keďže v roku 2025 nepôsobili počas celého obdobia. V kombinácii s vyššími cenami energií, rastúcim zdanením a ďalšími nákladmi ide o výrazný protivietor pre domáci priemysel.
Vplyvom fiškálnej konsolidácie a externých rizík preto očakávame postupné ochladenie trhu práce. Miera nezamestnanosti by sa po historických minimách z prvej polovice roka 2025 mohla v tomto roku zvýšiť približne k úrovni 5,8 %, teda na hodnoty podobné obdobiu pred pandémiou. Zamestnávatelia budú v prostredí rastúcich nákladov a zvýšenej neistoty prirodzene optimalizovať svoje procesy. Z tohto pohľadu možno očakávať, že počty zaniknutých spoločností aj živností zostanú v porovnaní s dlhodobým priemerom zvýšené.
Treba však dodať, že vyšší počet nových firiem alebo nadpriemerné rušenie živností môže byť čiastočne spojené aj so snahou prispôsobiť sa daňovo-odvodovým zmenám a konsolidačným opatreniam. Tento faktor môže pôsobiť aj v aktuálnom roku, hoci jeho efekt by mal postupne slabnúť, keďže ide skôr o jednorazový vplyv.
Zároveň platí, že efektívne prorastové opatrenia by mali zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, čo by mohlo pomôcť nepriaznivý trend stabilizovať, prípadne zvrátiť. Na druhej strane treba povedať, že vo viacerých prípadoch išlo o dlhodobo plánované kroky alebo presuny v rámci širšej reorganizácie nadnárodných spoločností v reakcii na meniace sa spotrebiteľské trendy.
Je podľa vás reálne aj zvyšovanie niektorých daní, napríklad v oblasti automobilov, a čo by to znamenalo pre ekonomiku?
Závisí to od konkrétneho nastavenia takýchto daní. Vo všeobecnosti však platí, že doterajšia časť konsolidácie bola postavená najmä na zvyšovaní príjmov, teda aj na vyššom daňovom zaťažení. Preto by bolo žiaduce, aby sa ďalšie opatrenia viac sústredili na zvyšovanie efektívnosti štátnej správy a verejných výdavkov, nie len na ďalšie zvyšovanie daní. Zároveň by mali byť doplnené o opatrenia, ktoré podporujú ekonomickú aktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky.
Výhľad zostáva neistý
Záver analytika naznačuje, že Slovensko bude musieť v konsolidácii pokračovať, no dôležité bude najmä to, akou formou. Ak sa opatrenia zamerajú viac na efektívnosť než na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia, môžu pomôcť stabilizovať verejné financie bez výrazného oslabenia ekonomiky. V opačnom prípade hrozí, že tlak na firmy aj domácnosti bude ďalej rásť a nepriaznivé trendy sa prehĺbia.
Len cez víkend sme sa dozvedeli, že Slovensko má po aktuálnom zhoršení ratingu od agentúry S&P už o sedem stupňov horší celkový rating ako Česká republika, pokiaľ sa započíta aj hodnotenie ďalších dvoch významných ratingových agentúr Moody´s a Fitch.
Je to pre Slovensko najhorší výsledok od novembra 2002, keď sa ešte stále zotavovalo z éry mečiarizmu, platilo korunou a bolo dokonca pred vstupom do mechanizmu prijatia eura ERM II. Slovensko teraz aj s eurom svojím ratingom za Českom zaostáva výraznejšie, než napríklad v roku 2003, keď ešte platilo bežne korunou.
Na znížený rating reagoval aj minister Kamenický, ktorý dodal, že išlo o očakávaný krok. Hlavným dôvodom úpravy ratingu sú podľa rezortu najmä negatívne externé vplyvy, ktoré brzdia slovenskú ekonomiku, ako napríklad problémy najväčších obchodných partnerov v EÚ, energetické riziká, ropná kríza či globálna neistota. Tŕňom v oku sú pre agentúru aj 13. dôchodky, ktoré sú však pre súčasnú vládu prioritou a rušiť sa určite nebudú a najmä nie pred voľbami, ktoré nás čakajú už budúci rok.
Nejaké konsolidačné opatrenia však budú musieť prísť. Ako však povedal aj samotný premiér Robert Fico, v budúcom roku už konsolidácia nemôže pokračovať takým spôsobom, ako doteraz. Na opatrenia si budeme musieť počkať.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku