Teplota vody v Chorvátsku toto leto dosiahla takmer 30 stupňov Celzia. Jadranské more sa výrazne mení, varujú odborníci

Niektorí dovolenkári sa síce možno potešia, že more v Chorvátsku má počas leta mimoriadne vysokú teplotu, no podľa odborníkov ide o vážny problém. Otepľovanie vody v Jadranskom mori totiž podporuje šírenie invazívnych druhov, zároveň postupne narúša prirodzenú rovnováhu morských ekosystémov. Tieto dôsledky v budúcnosti však nepocítia len živočíchy pod hladinou mora, ale aj ľudia. 

More na Jadrane dosiahlo takmer 30 stupňov Celzia

Ako informuje chorvátsky web Croatia Week, Jadranské more prechádza výraznými zmenami, ktoré sú podľa odborníkov čoraz viditeľnejšie. Dlhodobé otepľovanie vody ovplyvňuje nielen teplotu mora, ale aj celý morský ekosystém. Vedci upozorňujú, že do oblasti prenikajú nové druhy živočíchov, mení sa zloženie planktónu a narastá tlak na pôvodné organizmy. Ak bude tento trend pokračovať, dôsledky pocítia nielen morské ekosystémy, ale aj rybári, cestovný ruch či miestne pobrežné komunity.

Počas tohtoročných letných horúčav dosiahla teplota mora v niektorých častiach Jadranu takmer 30 stupňov Celzia. Mnohí dovolenkári si pochvaľujú príjemne teplú vodu, no vedci upozornili, že ide o jasný signál prebiehajúcich klimatických zmien. Práve vyššie teploty vytvárajú priaznivé podmienky pre druhy, ktoré sa v Jadrane v minulosti bežne nevyskytovali.

Vedci čoraz častejšie zaznamenávajú výskyt inváznych druhov, medzi ktoré patria napríklad levice či hrebeňovky. Tieto organizmy môžu predstavovať vážnu hrozbu pre pôvodné morské spoločenstvá, pretože súperia s domácimi druhmi o potravu a životný priestor, pričom niektoré z nich pôsobia aj ako predátori. Výsledkom môže byť narušenie prirodzenej rovnováhy, ktorá sa v mori vytvárala celé desaťročia.

Otepľovanie nie je jediný problém

Navyše odborníci upozorňujú, že Stredozemné more patrí medzi oblasti, ktoré sa otepľujú rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Severná časť Jadranu zaznamenala za posledné roky mimoriadne výrazný nárast priemernej teploty vody, čím sa zaradila medzi najrýchlejšie sa otepľujúce morské regióny v Európe. Tento vývoj súvisí nielen so zvyšovaním globálnych teplôt, ale aj s častejším výskytom extrémnych poveternostných javov.

Samotné otepľovanie však nie je jediným problémom. Morské prostredie je dlhodobo zaťažované aj znečistením pochádzajúcim z odpadových vôd, chemických látok či riek prinášajúcich kontamináciu z vnútrozemia. Kombinácia vyšších teplôt a zhoršenej kvality vody vytvára podmienky na rýchlejšie množenie baktérií a zároveň urýchľuje zánik citlivých pobrežných biotopov.

Významné zmeny pozorujú vedci aj pri planktóne, ktorý tvorí základ morského potravinového reťazca. Počas posledných troch desaťročí objavili v Jadranskom mori viac ako dve desiatky nových druhov planktónu, pričom dva z nich boli dovtedy pre vedu úplne neznáme. Hoci zatiaľ nedošlo k rozsiahlemu narušeniu planktónových spoločenstiev, prvé zmeny sú už zreteľné. Napríklad v jazerách na ostrove Mljet bol jeden pôvodný druh medúzy nahradený introdukovaným druhom.

Dlhodobé merania zároveň ukazujú, že Jadranské more sa od polovice 80. rokov minulého storočia citeľne oteplilo. Vedci upozorňujú, že po roku 2011 sa tempo otepľovania ešte zrýchlilo a v nasledujúcich desaťročiach možno očakávať ďalšie zmeny v zložení morskej flóry a fauny.

Odborníci preto zdôrazňujú, že ochrana morského prostredia bude čoraz dôležitejšia. Obmedzenie znečistenia, dôsledné monitorovanie inváznych druhov a opatrenia na zmiernenie klimatických zmien môžu pomôcť zachovať biodiverzitu Jadranu. Budúcnosť mora totiž neovplyvňuje len život morských živočíchov, ale aj ľudí, ktorých každodenný život a obživa sú s ním úzko spojené.

Pozri aj:

Slovenka, ktorá prebýva v Chorvátsku už 13 rokov, odhalila najkrajšie pláže. O mnohých ste nepočuli