Nobelovu cenu za chémiu za rok 2025 získali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar Yaghi z Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley za „vývoj kovovo-organických štruktúr“.
správy od nás budete mať ako prví.
Oznámil to v stredu krátko predpoludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren, informuje TASR. Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za chémiu vytvorili molekulárne štruktúry obsahujúce veľké póry, cez ktoré môžu prúdiť plyny a iné chemické látky.
Objav, ktorý má praktické využitie
Tieto kovovo-organické štruktúry možno použiť napríklad na získavanie vody zo vzduchu na púšti, na zachytávanie oxidu uhličitého, zadržiavanie toxických plynov alebo na katalýzu chemických reakcií.
V štruktúrach, ktoré títo vedci vytvorili, sú kovové ióny pospájané dlhými organickými molekulami (teda molekulami na báze uhlíka). Tieto kovové ióny a organické molekuly sú usporiadané do kryštálov tak, že v štruktúre vytvárajú veľké póry. Tieto materiály sa nazývajú kovovo-organické štruktúry. Zmenou základných stavebných materiálov týchto štruktúr možno dosiahnuť to, že budú zachytávať a ukladať rozličné látky. Okrem toho môžu katalyzovať chemické reakcie či viesť elektrinu.
„Kovovo-organické štruktúry majú obrovský potenciál a prinášajú doteraz netušené možnosti výroby na mieru šitých materiálov s novými funkciami,“ povedal predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke.
Od laboratórií k priemyslu
Vedcom sa medzičasom podarilo vytvoriť množstvo rozličných a funkčných kovovo-organických štruktúr, zatiaľ však zväčša iba v malom meradle. Mnoho firiem však investuje do hromadnej výroby týchto štruktúr, niektoré už uspeli. Napríklad v elektronickom priemysle sa už začali tieto materiály používať na zadržiavanie niektorých toxických plynov potrebných pri výrobe polovodičov.
Iná kovovo-organická štruktúra dokáže zas rozkladať škodlivé plyny vrátane takých, ktoré sa dajú použiť ako chemické zbrane. Mnohé firmy s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov testujú materiály, ktoré dokážu zachytávať oxid uhličitý z komínov tovární a elektrární.
Niektorí vedci sa domnievajú, že kovovo-organické štruktúry majú taký obrovský potenciál, že sa stanú materiálom 21. storočia, dodala švédska Kráľovská akadémia vied.
Nahlásiť chybu v článku