Túto noc sledujte oblohu: Uvidíme až 80 meteorov za hodinu, bolidy bude možné spozorovať jasnejšie než planétu Venuša

V noci zo soboty 12. augusta na nedeľu 13. augusta bude vrcholiť aktivita meteorického roja Perzeidy. „Medzi polnocou a 4. hodinou ráno uvidíme až 80 meteorov za hodinu. Za pozorovaním však treba vycestovať mimo mesta, do oblasti s čo najmenším rušivým svetelným znečistením,“ upozornil astrofotograf a publicista Petr Horálek.

Ako Horálek konštatuje v správe Českej astronomickej spoločnosti a Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave, Perzeidy sú pozorovateľné už od 17. júla a ich aktivita pozvoľna stúpa. Po kulminácii počas víkendu opäť klesá, trvá však až do 24. augusta.

Ideálne podmienky

Podmienky na pozorovanie budú tento rok ideálne, úzky kosáčik ubúdajúceho Mesiaca vychádza nad obzor až okolo 2. hodiny ráno. Jeho svetlo teda nebude rušiť. Pri čistej oblohe mimo mesta budú vidieť aj slabšie meteory, ako uviedol Horálek, z 80 meteorov za hodinu môže byť 10 až 20 naozaj jasných.

„Perzeidy sú známe tým, že v čase ich maxima môže na oblohe zažiariť aj veľmi jasný meteor,“ pripomenul odborník. Obvykle sa takéto meteory vyrovnajú najjasnejším hviezdam, môžu sa však vyskytnúť aj bolidy s jasnosťou vyššou než planéta Venuša, alebo dokonca rovnajúce sa jasu Mesiaca v prvej štvrti. Po prelete takéhoto bolidu ostáva na oblohe niekedy žiarivá stopa viditeľná aj niekoľko minút, v roku 2018 po prelete bolidu nad strednou Európou sa dala pozorovať dokonca viac než pol hodiny.

Aj keď sa meteorom ľudovo hovorí padajúce hviezdy, ide o drobné prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorá má obežnú dobu približne 133 rokov. Keď Zem na obežnej dráhe prechádza miestom, kde sa vyskytujú, vletujú do jej atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a začínajú žiariť vo výške okolo 120 kilometrov nad povrchom Zeme. Vo výške asi 80 kilometrov obvykle zhoria.

Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré sa nazýva radiant a leží v súhvezdí Perzea. Podľa toho dostali Perziedy aj svoje meno. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili v roku 258 v Ríme, a niekoľko dní po jeho poprave padali z oblohy „trblietavé slzy“. Skutočný pôvod meteorov potvrdil taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli (1835 – 1910).

Snímku Perzeíd, ktorú ešte z roku 2018 vytvoril Horálek v Parku tmavej oblohy v Poloninách na východnom Slovensku, publikovala v stredu (9. 8.) NASA ako Astronomickú snímku dňa. Takéto ocenenie dostala v roku 2021 aj spoločná fotografia Petra Horálka a jeho slovenského kolegu Tomáša Slovinského.

Na jednej polovici vyobrazuje Perzeidy na ideálne tmavej oblohe a na druhej strane na oblohe kontaminovanej svetelným smogom, tento kontrast upozorňuje, aký negatívny je vplyv svetelného znečistenia na pozorovanie nočnej oblohy a konkrétne meteorov. Pozorovaniu meteorického roja Perzeidy by tento rok malo priať aj počasie, keďže podľa predpovedí by mala byť počas víkendových nocí jasná obloha.

Pozri aj:

Horolezkyňa prekonala rekord, pobúrila ľudí: Cestou jej tím prekračoval umierajúceho muža, na vrchole si spravili…