foto: YouTube

/ 777 / Michaela
Človek žil na planéte možno už pred 9,6 miliónom rokov. Aj vám sa z tohoto údaju zatočila hlava?

Vieme, že nič nevieme. Aspoň to vyplýva z nových archologických dôkazov, ktoré nám ukazujú, ako veľmi sme sa mýlili. Nemeckým archeológom sa podaril naozaj kľúčový objav. V jantáre našli zakonzervované ľudské zuby. Na tom by možno nebolo nič až také zlomové, keby sme sa nepozreli na datovanie týchto pozostatkov. Sú totiž oveľa staršie, než vedci predpokladali.

Možno aj vy si pamätáte zo základnej školy informáciu, ktorá uvádza, že jantár má celkom slušné konzervačné vlastnosti. Nedokáže zakonzervovať „svoju obeť“ iba na niekoľko tisícročí, ale i doslova na celé veky. V tomto prípade jantár zakonzervoval ľudské zuby až na (ne)uveriteľných 9,7 miliónov rokov.

Objav, ktorý láme rekordy

K revolučnému objavu došlo neďaleko nemeckého mesta Eppelsheim, kde v koryte rieky Rhine skupina archeológov objavila sadu zubov zakonzervovaných v jantáre. Zuby, ktoré sa datujú do obdobia približne 9,7 miliónmi rokov okamžite pritiahli pozornosť nielen vedeckých kruhov, ale aj širokej verejnosti. Doposiaľ najstarším známym objavom predkov ľudstva bola Ardi (Ardipithecus ramidus), ktorá nie je ani šimpanz, ani človek. Pravdepodobne je to náš spoločný predok, starý približne 4,7 miliónov rokov. Jej „vnučku“ Lucy, ktorá si veľmi dlho držala prvenstvo, pozná asi väčšina z nás. Je to (australopitekus afarenský), ktorá je však oproti novému objavu relatívne mladá, keďže ju zaraďujeme do obdobia približne 3,2 miliónov rokov.

Australopithecus afarensis.JPG
foto: [GFDL, CC-BY-SA-3.0 or CC BY-SA 2.5-2.0-1.0], via Wikimedia Commons
Objav „jantárových zubov“ však spochybňuje takmer všetko, čo sme sa učili. Naozaj je ľudstvo také staré? Naozaj má korene v Afrike? Keďže zakonzervované zuby sa našli v Nemecku, vyvoláva to otázky, či naši predkovia predsa len nezačali svoju púť v Európe, odkiaľ postupne migrovali na ostatné kontinenty. Vo vedeckých kruhoch to vyvolalo taký rozruch, že sa niektorí vedci rozhodli stiahnuť svoj výskum, pretože vo svetle nových skutočností je spochybniteľný.

Neuveriteľné šťastie či náhoda?

Vraví sa, že tie najväčšie objavy sú často vecou náhody. Tak to bolo aj v tomto prípade. Archeológovia určite nečakali, že sa im podarí objaviť to, čo môže zmeniť pohľad na ľudské dejiny. Herbert Lutz, riaditeľ Prírodovedného múzea v meste Mainz a vedúci výskumného tímu, povedal miestnym médiám: „Sú to jednoznačne zuby ľudoopov, ktoré sa podobajú na zuby z afrických nálezov. Tie sú však o štyri až päť miliónov rokov mladšie ako fosílie vykopané v Eppelsheimu.“ 

Tak sa zdá, že tvorcovia učebníc budú mať reálny dôvod na ich úpravu. Náš predchodca bol totiž to oveľa starší, než sme si doposiaľ mysleli.

Pozri aj: Budúcnosť je tu. Najnovšia umelá inteligencia od Googlu pripomína svojim správaním mimozemskú civilizáciu

independent.co.uk


Komentovať (0)