Sľuby o zlacňovaní potravín dostávajú ďalšiu trhlinu. Slováci si za bežné nákupy priplácajú už niekoľko rokov a odborníci teraz upozorňujú na nový problém, ktorý môže ceny ešte viac zvýšiť. Svet totiž smeruje k mimoriadne silnému klimatickému javu El Niño, ktorý môže poškodiť úrodu vo viacerých častiach planéty. Ak sa naplnia odhady analytikov, jeho dôsledky môžu ovplyvňovať ceny potravín až do roku 2028.
Ako informoval denník The Guardian, svetové trhy už dnes čelia tlaku spôsobenému vojnou v Iráne. Tá zdražuje energie aj niektoré poľnohospodárske vstupy. Ak sa k tomu pridajú výpadky úrody spôsobené extrémnym počasím, potraviny môžu byť opäť drahšie. Pocítia to aj slovenské domácnosti, hoci samotný jav El Niño sa u nás nevyskytuje.
Odborníci hovoria o dvoch krízach naraz
Ekonómovia upozorňujú, že svet môže čeliť dvom problémom súčasne. Na jednej strane vojna zvyšuje náklady na výrobu a dopravu potravín, na druhej strane môže silné El Niño znížiť ich produkciu. Analytici talianskej banky UniCredit hovoria o návrate takzvanej klimatickej inflácie. Podľa nich už súčasné horúčavy ukazujú, že meniace sa podnebie zvyšuje tlak na ceny potravín. El Niño môže tento vývoj ešte výrazne urýchliť.
Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa jav medzi júlom a septembrom rýchlo rozvinie do silnej fázy. Ide o prirodzený klimatický jav, pri ktorom sa otepľuje voda v strednej a východnej časti Tichého oceánu. To následne mení rozloženie zrážok a teplôt prakticky na celej planéte.
Výsledkom môžu byť rozsiahle suchá, záplavy, silnejšie búrky aj vlny horúčav. WMO upozorňuje, že klimatické modely sa vo svojich predpovediach zhodujú vo výnimočne vysokej miere. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) zároveň odhaduje 63-percentnú pravdepodobnosť, že pôjde o veľmi silnú epizódu El Niño.
Menej úrody, vyššie ceny v obchodoch
Pre spotrebiteľov je podstatné najmä to, čo extrémne počasie spôsobí na poliach. Ak farmári zozbierajú menej pšenice, ryže, cukrovej trstiny či ďalších plodín, ich ceny na svetových trhoch porastú. Neskôr sa to premietne aj do cien potravín v obchodoch. Podľa analytikov banky Goldman Sachs by ceny poľnohospodárskych komodít mohli vzrásť približne o 15,8 %.
V krajinách eurozóny by to mohlo znamenať približne 1,3-percentný rast cien potravín. Odborníci zároveň upozorňujú, že dôsledky sa neprejavia okamžite. Plodiny dozrievajú v rôznych obdobiach a následky nepriaznivého počasia sa do cien premietajú postupne. Práve preto analytici odhadujú, že plný dosah El Niña sa môže prejavovať ešte v druhej polovici roka 2028.
Zdražieť môže ryža, káva, čokoláda aj ďalšie potraviny
Prvé problémy sú už viditeľné v Indii, kde niektoré oblasti zaznamenali výrazne slabšie monzúnové dažde. To môže ovplyvniť úrodu pšenice, ryže aj cukrovej trstiny. Sucho môže zasiahnuť aj juhovýchodnú Áziu, ktorá patrí medzi najväčších producentov palmového oleja. Ten sa používa v stovkách bežných potravín od sladkostí až po pečivo. Ohrozená je aj produkcia kávy a kakaa, čo môže zvýšiť ceny kávy aj čokolády.
Spoločnosť Risilience, ktorá sa venuje analýze klimatických rizík, odhaduje, že pri najhoršom scenári by svetová poľnohospodárska produkcia mohla klesnúť až o 14,3 %. To predstavuje straty približne 342 miliárd dolárov. Analytici zároveň nevylučujú, že ceny niektorých komodít, najmä ryže, cukru, palmového oleja a kávy, môžu pri výraznejších výpadkoch produkcie vzrásť o 50 až 100 %.
Dôsledky už vidíme aj na Slovensku
Extrémne počasie pritom už ovplyvňuje aj slovenské poľnohospodárstvo. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) informoval, že tohtoročná žatva sa začala nezvyčajne skoro. Zber ozimného jačmeňa odštartoval už v druhej polovici júna, repka olejná aj pšenica sa zbierali o 7 až 22 dní skôr, než je dlhodobý priemer.
Meteorológovia vysvetľujú, že za tým stoja nadpriemerne teplý začiatok jari, výrazný nedostatok zrážok a prehlbujúce sa pôdne sucho. Vysoké teploty spôsobili takzvané núdzové dozrievanie plodín a na viacerých miestach boli porasty nižšie, než je bežné. To môže naznačovať slabšiu úrodu. To síce automaticky neznamená, že potraviny na Slovensku zdražejú len kvôli domácej úrode, no je to ďalší dôkaz, že počasie začína ovplyvňovať poľnohospodárstvo aj v našich podmienkach.
Slovenské domácnosti si možno ešte neoddýchnu
Potraviny na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov, od cien energií cez náklady výrobcov až po situáciu na svetových trhoch. Ak sa naplnia predpovede meteorológov aj ekonómov, El Niño môže byť ďalším dôvodom, prečo sa očakávané zlacňovanie oddiali. Pre spotrebiteľov to znamená jediné. Aj keď sa extrémne počasie odohráva tisíce kilometrov od Slovenska, jeho následky sa môžu napokon objaviť na účtenkách pri bežnom nákupe.
Obrovské teplo a sucho sa podpíšu pod tohtoročnú úrodu
Obrovské teplo a sucho budú mať negatívny vplyv na celkové výsledky žatvy v roku 2026. Zatiaľ je však predčasné robiť detailné závery, pretože žatva sa v podstate len začína. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) to povedal v rámci štvrtkovej tlačovej konferencie na žatevnom výjazde na poli v seneckej mestskej časti Svätý Martin. Poukázal tiež na to, že pomerne významné budú regionálne rozdiely.
„Hoci sa tešíme, že je žatva, musíme očakávať, že výnos zo žatvy možno nebude taký, aký bol v roku 2025. Ale rovnako nechceme robiť úplné závery, pretože žatva sa hodnotí až na samom konci, potom budeme podstatne presnejší,“ podčiarkol. Slovenskí poľnohospodári začínajú mať podľa jeho slov „vrásky na čele“ aj z toho, či budú mať dostatok krmovín a v akej kvalite.
Slovensko chce brániť peniaze pre poľnohospodárov
V súvislosti s pripravovaným rozpočtom Európskej únie (EÚ) bude SR podľa premiéra trvať na tom, aby sa nezmenšoval objem peňazí na spoločnú poľnohospodársku politiku. „Pokiaľ by niekto chcel tlačiť SR, aby v poľnohospodárskej politike prekročila červené čiary, čo ešte viac poškodí slovenské poľnohospodárstvo, využijem pri hlasovaní o rozpočte právo veta,“ zdôraznil Robert Fico.
Avizoval podporu projektom verejno-súkromného partnerstva (PPP) v súvislosti so závlahovými systémami. „Budeme hľadať zahraničného investora, ktorý je pripravený zainvestovať obrovskú sumu, okolo pol miliardy, do výstavby a modernizácie závlahových zariadení,“ priblížil.
Ako doplnil, slovenskí poľnohospodári by mali určitý čas tieto zariadenia v nájme, pričom po uplynutí dohodnutej lehoty by prešli do vlastníctva SR. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) predpokladá, že v priebehu budúceho roka by sa mohla spustiť súťaž na partnera v rámci PPP projektu. Dôležitá bude podľa jeho slov aj komunikácia s EÚ.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jozef Šumichrast hovoril o relevantnom výpadku v oblasti krmovín. Potvrdil, že jednotlivé regióny sa významne líšia. Niektoré lokality hlásia podľa jeho slov výpadok na úrovni 50 percent. Celkové hodnotenie žatvy však podľa jeho slov zatiaľ nie je namieste. Úroda pšenice, jačmeňa a repky však bude podľa jeho slov na nižšej úrovni v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V zlom stave je cukrová repa a kukurica v oblastiach bez závlah.
Žatva sa začala rekordne skoro
Tohtoročná žatva sa začala veľmi skoro, v okrese Komárno už 10. júna. Ďalej však napreduje len pomaly. Dôvodom je počasie a rôzna vlhkosť obilia. Aktuálne je podľa informácií SPPK pozbieraná pravdepodobne len tretina hustosiatych obilnín a repky. Ďalší priebeh žatvy bude podľa komory závisieť predovšetkým od počasia a dozrievania jednotlivých plodín v rámci regiónov.
Vedci varujú pred novým typom sucha
Koniec ľudstva síce znie ako katastrofický scenár, no vedci čoraz častejšie varujú, že súčasný model fungovania spoločnosti je dlhodobo neudržateľný. Ako referuje web marca.com, najnovší výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature Communications prichádza s pojmom „sucho Dňa nula“ (Day Zero Drought), čo má byť stav, keď sa dlhodobé sucho spojí s extrémnym dopytom po vode a vyčerpanými zásobami v nádržiach a podzemných zdrojoch.
Podľa autorov štúdie sa tento jav môže začať objavovať už v priebehu aktuálneho desaťročia a výrazne sa prehĺbiť v 30. rokoch. Klimatické modely naznačujú, že pri scenári vysokých emisií by do roku 2100 mohli takmer tri štvrtiny suchom ohrozených oblastí čeliť historicky bezprecedentnému nedostatku vody. Výskum vychádza z reálnych príkladov, ako bola kríza v Kapskom Meste v roku 2018, ale aj zo skúseností miest ako Los Angeles či indický Chennai.
Štyri faktory, ktoré vedú ku kolapsu zásob vody
Vedci identifikovali štyri faktory, ktoré musia nastať súčasne – dlhodobý nedostatok zrážok, vyššie teploty zvyšujúce odparovanie, extrémne nízke prietoky riek a spotreba vody presahujúcu dostupné zdroje. Ak sa tieto podmienky spoja, nastupuje takzvaný „čas prvej núdze“ – obdobie, keď sa región dostáva do kritického vodného stresu.
Najviac ohrozené sú oblasti Stredomoria, juh Afriky, časti Severnej Ameriky, India, sever Číny a juh Austrálie, kde môže ísť o dlhodobý a opakujúci sa problém. Štúdia zároveň odhaduje, že „suchom Dňa nula“ by mohlo byť do konca storočia ohrozených viac než 753 miliónov ľudí. Najväčšie riziko pritom hrozí mestskému obyvateľstvu – až 467 miliónom ľudí žijúcich v urbanizovaných oblastiach, kde je spotreba vody vysoká a alternatívne zdroje sú obmedzené.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku