Slovenskí športovci na Zimných olympijských hrách 2026 v Taliansku opäť nastupujú v oblečení poľskej značky 4F. Hoci ide o generálneho partnera Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), jeho výber vyvoláva otázky a diskusie o tom, prečo sa nevyužili možnosti domácich výrobcov.
Spoločnosť OTCF, vlastník značky 4F so sídlom v Krakove, je partnerom SOŠV od roku 2019. Značka dodávala oblečenie pre slovenskú výpravu už na letné olympijské hry v Tokiu v roku 2021, pokračovala na ZOH 2022 v Pekingu a aj na OH v Paríži v roku 2024.
„So značkou 4F sme sa na predchádzajúcich olympijských hrách mohli stretnúť na oblečení viacerých výprav. Presvedčili sme sa, že je to pekná a moderná značka, ktorá zároveň spĺňa aj kritérium vysokej kvality. Prvé rokovanie sme mali počas vlaňajších ZOH v Pchjongjangu a už vtedy som mal pocit, že sa dohodneme,“ povedal prezident SOŠV Anton Siekel pri podpise zmluvy v roku 2019.
Aj keď tohtoročná kolekcia zbiera pozitívne ohlasy, za oponou sa vynára otázka o dodávateľovi. Téme sa venoval portál SME.
„Národná“ značka Poľska
OTCF je poľská spoločnosť založená v roku 1995. Pôvodne začínala ako distribútor jednoduchého športového oblečenia a doplnkov, no v roku 2003 spustila vlastnú značku 4Fun, ktorá sa v roku 2007 premenovala na 4F Sport Performance a od roku 2010 funguje pod názvom 4F, ktorá je hlavnou a najznámejšou značkou firmy. 4F je jedným zo strategických partnerov poľského športu. Na Slovensku podobná domáca značka absentuje.
Spoločnosť vyrába a predáva funkčné športové oblečenie, obuv a doplnky pre tréning aj bežné nosenie, pričom kombinuje kvalitu, moderné technológie a dostupnú cenu. Okrem 4F spravuje aj ďalšie značky ako Outhorn (casual štýl), 4F Junior a 4F Fuel (výživové doplnky) a prevádzkuje aj vlastnú reštauráciu 4F Spot vo Varšave.
Od roku 2020 je výhradným distribútorom značky Under Armour na poľskom trhu. OTCF pôsobí vo viac ako 44 krajinách, má približne 230 vlastných predajní v strednej a vo východnej Európe a stovky partnerských obchodov. Firma patrí medzi najsilnejších hráčov na poľskom trhu športového oblečenia. Síce neporáža medzinárodné giganty, je to však najväčšia domáca značka v tomto segmente.
Podľa informácií na oficiálnej webovej stránke spoločnosti počas posledných troch olympijských hier oblečenie 4F nosilo celkovo 11 národných tímov: Poľsko, Chorvátsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Kosovo, Severné Macedónsko, Portugalsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina.
Zaujímavosťou však je, že tento dodávateľ bol pre slovenský tím vybraný bez verejného konania, čo vyvolalo diskusie o podpore domácich značiek a potenciálnej preferencii slovenských výrobcov športového oblečenia.
Politický presah
Aj napriek tomu, že kolekcia obsahuje slovenské prvky, časť verejnosti a hlavne opozičných politikov poukazuje na to, že oblečenie nevzniká doma. Ako príklad uviedli politici našich najbližších susedov.
„Český olympijský tím oblieka česká značka podľa návrhu českej dizajnérky, dielo českého grafika adaptoval český akademický maliar a zisky z predaja českej olympijskej kolekcie zostávajú v Česku,“ vyjadril sa poslanec Michal Sabo z Progresívneho Slovenska.
„Náš olympijský výbor má historicky najviac verejných peňazí. Mal šancu ukázať, že Slovensko má potenciál nielen na štadiónoch, ale aj v ateliéroch. Namiesto toho sme poslali zákazku do Poľska. Žiadny slovenský dizajn, žiadny príbeh. Len konfekcia, ktorú cudzia značka predáva ďalej a zarába na nej. Táto vláda nedokáže pochopiť, aký potenciál také podujatie má pre celú krajinu. Dizajn, kultúra, šport, pracovné miesta, skutočná hrdosť,“ dodala jeho kolegyňa Dana Kleinert.
Kandidáti by boli
Medzi známe slovenské značky, ktoré by mohli dodávať oblečenie pre našich športovcov, patrí Zajo, špecialista na outdoorové a športové oblečenie. Takisto máme svetoznámu značku Northfinder, ktorá síce vyrába v zahraničí, dizajn a centrálu má však na Slovensku.
Slovenský odevný priemysel dnes prechádza náročným obdobím. Mnohé etablované značky majú finančné problémy, a preto by bolo možno namieste, aby štát pomohol. Napríklad aj partnerstvom s tradičnou slovenskou spoločnosťou.
Odevný priemysel v problémoch
Mnohé firmy presunuli výrobu do Ázie kvôli nižším nákladom, a tie, ktoré zostali doma, zápasia s rastúcimi cenami energií, miezd a daní. Viaceré tradičné podniky sa s krízou však nedokázali vyrovnať.
Príkladom je I-Legal Art z Ružomberka, ktorá síce vďaka vysokým štandardom kvality vydržala dlhšie, no nakoniec ju potopili rastúce náklady. Rovnako zanikla legendárna Makyta Púchov, kedysi najväčší výrobca dámskeho vrchného ošatenia, ktorý koncom februára 2025 ukončil výrobu a prepustil 125 zamestnancov.
Podobný osud postihol aj Egotex z Prešova, výrobcu luxusných pánskych odevov, ktorý po 27 rokoch ukončil činnosť a prepustil viac než 150 zamestnancov. Dôvodom všetkých týchto zánikov bol nielen tlak lacnej ázijskej konkurencie, ale aj rastúce prevádzkové náklady a obmedzené možnosti exportu.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku