Foto: Unknown; uploaded to commons by User:Mr.Nostalgic in light of a donation by the Dutch National Archives, CC0, via Wikimedia Commons/Profimedia

27. marca 1977 sa na ostrove Tenerife udiala najtragickejšia udalosť v histórii letectva, ak nepočítame útoky z 11. septembra 2001.

Keď sa povie Tenerife, predstavíme si príjemnú letnú dovolenku, piesočnaté pláže a more. No ak napríklad pri vyhľadávaní tohto ostrova na internete k nemu pridáme rok 1977, odrazu zistíme, že tento dovolenkový raj bol pred 44 rokmi dejiskom najhoršej leteckej katastrofy v dejinách. Ako to už býva, za nehodou stálo viacero faktorov, z ktorých, ak by sa aspoň jeden neudial, tragédii by sa s veľkou pravdepodobnosťou predišlo. 

Teroristický útok na Gran Canaria

Aby sme sa dejovo dostali na letisko v Tenerife, musíme najprv začať na letisku v meste Las Palmas na susednom ostrove Gran Canaria. Práve na letisko na tomto ostrove smerujú aj obaja aktéri tragickej udalosti. Jedným z nich je Boeing 747 spoločnosti Pan Am smerujúci z Los Angeles na Gran Canariu. Na palube je 16 členov posádky a 380 cestujúcich, prevažne starších ľudí, ktorí sa majú z Gran Canarie vydať na okružnú plavbu po Stredozemí.

Na Gran Canariu smeruje aj Boeing 747 holandskej spoločnosti KLM z Amsterdamu so 14 členmi posádky a 235 cestujúcimi, prevažne mladých rodín s deťmi.

Boeing 747. Ilustračná foto: Myself (Adrian Pingstone). / Public domain

Obidve lietadlá mali pristáť v podobnom čase na letisku Las Palmas, avšak krátko predtým na termináli vybuchla menšia bomba, ktorú tam umiestnili separatisti z organizácie Fuerzas Armadas Guanchas, pričom informovali, že na letisku je ešte ďalšia bomba. To bola jedna z nepriamych udalostí, ktorá napokon spôsobila katastrofu.

Letisko, samozrejme, po tejto informácii uzavreli a začalo sa hľadanie bomby. Všetky lety tak boli presmerované na letisko Los Rodeos na Tenerife. Tam po novom usmernení smerovali aj oba Boeingy.

Malé letisko s veľkým počtom lietadiel

Bývalé vojenské letisko s jednou dráhou nebolo pripravené na nápor takého množstva lietadiel. Na veži v tú osudnú nedeľu boli iba dvaja dispečeri. Letisko navyše slúžilo najmä na prepravu medzi ostrovmi a na veľké lietadlá prichádzajúce zo zahraničia nebolo dobre vybavené.

Pomerne malé letisko bolo odrazu zaplnené lietadlami, ktoré parkovali, kde sa len dalo. Piloti lietadiel očakávali, že letisko na Gran Canarii sa čoskoro otvorí a budú tam môcť prísť. Čas na Tenerife tak využívali na dotankovanie paliva.

Letisko na Tenerife. Foto: George from Spain, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Čas bol vzácny najmä pre posádku Boeingu spoločnosti KLM. Kvôli novým pravidlám o odpočinku by v prípade veľkého meškania museli let zrušiť, lebo posádka prekročila stanovený limit na prácu bez oddychu. Kapitán Veldhuyzen van Zanten bol pritom v KLM veľmi významný človek, jeden z najlepších pilotov a tvár reklamnej kampane. Trénoval tiež nových pilotov a bol aj členom manažmentu. Chcel urobiť čo najviac pre to, aby všetko stihli. Opäť ďalšia nepriama okolnosť, ktorá prispela ku tragédii.

Vedel, že ak sa mu podarí odštartovať do 18. hodiny, stihne sa vrátiť do Amsterdamu. Využíval čas a nechal dotankovať lietadlo. Medzitým sa letisko na Gran Canarii otvorilo a lietadlá mohli začať odlietať.

Chaos a hmla

Lietadlo KLM tankovalo palivo. Za ním v rade stálo lietadlo Pan Am pripravené na odlet. Nemohlo okolo neho však prejsť, chýbali 4 metre. Pan Am tak muselo čakať, kým KLM doplní pohonné hmoty. Ak by bolo na dráhe o trochu viac miesta, tragédii sa mohlo zabrániť.

Parkovanie na letisku. Ilu: Airplane_silhouette.png: Jussi Pajuderivative work: EH101, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Letisko Los Rodeos sa nachádza pomerne vysoko a to v nadmorskej výške 600 metrov. Teplý vzduch z pláží sa tu mieša so studeným horským vzduchom a letisko sa odrazu pokrylo jemnou hmlou. Počasie sa prudko zhoršilo, viditeľnosť začala klesať, čo opäť vytvorilo situáciu, ktorá prispela k nehode.

Lietadlo KLM dotankovalo a požiadalo o povolenie prejsť celou odletovou dráhou na jej začiatok, keďže bolo odparkované na jej druhej strane. Hmla sa v tom momente zhustila a dispečeri prestali z veže vidieť lietadlá.

Za Boeingom KLM sa pohol po chvíli aj Boeing Pan Am. Ten mal použiť spojovaciu dráhu a odísť z runwayu, aby umožnil bezpečný vzlet Boeingu KLM.

Smerovania lietadiel a miesto zrážky. Ilu: Mtcv, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Nastali však problémy komunikácie s vežou. Letisko Ros Rodeos používalo iba jednu frekvenciu na komunikáciu so všetkými lietadlami. Ak chcel niekto hovoriť s vežou, musel počkať, kým dohovorí ten predtým, inak dochádzalo k interferencii a pískaniu vo vysielačke. Pan Am tak nezachytil, ktorý výjazd z dráhy má použiť. Dispečerovi tiež dobre nerozumel, lebo ten používal silný prízvuk. Opäť ďalšie vážne, avšak stále nepriame okolnosti, ktoré prispeli k nehode.

Kapitán sa rozhodol vzlietnuť

Keď sa lietadlo KLM dostalo na koniec dráhy, bolo pripravené na odlet. Medzitým ale lietadlo Pan Am stále hľadalo správny výjazd z dráhy.

Označenie smeru lietadiel. Ilu: Xerxes2k, CC BY 2.5, via Wikimedia Commons

Pilot van Zanten si uvedomoval, že kvôli hmle môžu každú minútu zavrieť letisko. Túžobne tak žiadal o povolenie na odlet, aby ešte stihol odletieť. Požiadal o to aj kopilot a po nejasnej komunikácii s vežou urobil osudovú chybu. Kapitán odbrzdil podvozok a zatiahol za páky motorov. Palubný inžinier poznamenal, že lietadlo Pan Am na základe toho, čo počul v rádiovej komunikácii môže byť stále na dráhe, obaja piloti však boli presvedčení o opaku.

Lietadlo Pan Am sa v tom momente nachádzalo vo vzdialenosti 1 000 metrov oproti KLM. Opatrne sa posúvalo k výjazdu, na manéver potrebovalo už iba 30 sekúnd. To sa však už Boeing spoločnosti KLM hnal nezadržateľne dopredu.

Posádka Pan Am si zrazu všimla, že z hmly prichádzajú svetlá a pochopili, že sa na nich rúti lietadlo. 9 sekúnd pred zrážkou kapitán Pan Am zapol motory na maximálny ťah v snahe zísť z dráhy a zabrániť katastrofe. Vďaka tomuto manévru zachránil život sebe a posádke, ako aj cestujúcim v prednej časti lietadla.

Aj pilot z Boeingu spoločnosti KLM si všimol lietadlo pred sebou. Dve sekundy pred nárazom dosiahol vzletovú rýchlosť a zdvihol lietadlo do vzduchu. Na odvrátenie tragédie však už bolo neskoro.

Veža netušila, čo sa deje, zachraňovali iba jedno lietadlo

Lietadlo KLM sa síce vznieslo, no podvozkom a motormi zachytilo a odtrhlo hornú časť trupu Boeingu Pan Am. Lietadlo KLM bolo takisto veľmi poškodené a zrútilo sa po 150 metroch, pričom sa kĺzalo po dráhe 300 metrov a následne explodovalo.

Animácia zrážky. Ilu: Anynobody, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Vtedy dispečeri na veži zistili, že sa stalo niečo zlé. Počuli výbuch, no stále nevedeli, čo sa deje. Informovalo ich paradoxne lietadlo zo vzduchu, ktoré videlo dym a plamene. Rozbehla sa záchranná akcia, letisko však nebolo vybavené na riešenie požiaru takýchto rozmerov.

Foto: Unknown; uploaded to commons by User:Mr.Nostalgic in light of a donation by the Dutch National Archives, CC0, via Wikimedia Commons

Nikto pri hasení lietadla KLM ešte netušil, že pár metrov v hmle sa nachádza druhé zničené lietadlo. Lietadlo Pan Am bolo úplne zničené, no posádka a niekoľko pasažierov náraz prežilo. Posádka nariadila ľuďom, aby zoskákali z krídla a rýchlo odišli od horiaceho lietadla. Motory navyše stále bežali, nedali sa vypnúť a hrozila explózia.

Foto: Profimedia

Keď záchranári uhasili lietadlo KLM, vydali sa k lietadlu Pan Am. Stúpal odtiaľ dym, no považovali to iba za trosku z práve uhaseného lietadla. Keď k nemu prišli, s hrôzou zistili, že ide o ďalší stroj. Lietadlo Pan Am bolo v podstate už zhorené a ľudia, ktorí boli uviaznutí pod spadnutým stropom, no prvotný náraz prežili, v lietadle následne zhoreli.

Foto: Profimedia

Celková bilancia tejto desivej nehody spôsobená viacerými nepriamymi okolnosťami a jedným fatálnym rozhodnutím, je mrazivá. Zahynuli všetci na palube lietadla KLM, teda 248 ľudí a ďalších 335 ľudí v lietadle Pan Am. Celkovo teda 583 ľudí, čo z tejto udalosti robí najväčšiu leteckú katastrofu v dejinách. Z letu Pan Am sa zachránilo 54 cestujúcich a 7 členov posádky, vrátane pilotov a palubného inžiniera. Z letu KLM prežila iba jedna žena, ktorá však vystúpila na Tenerife a štartu sa nezúčastnila.

Zmeny po nehode

Spoločnosť KLM prijala plnú zodpovednosť za tragédiu a vyplatila pozostalým odškodné vo výške 58-tisíc až 600-tisíc dolárov. Najväčšiu sumu dostali dve deti, ktoré prišli pri tragédii o rodičov.

Nehoda poukázala na viaceré riziká v leteckej doprave a na základe nej sa prijali nové opatrenia, ktoré mali znížiť pravdepodobnosť opakovania sa takejto tragédie. Všetci dispečeri musia povinne komunikovať v angličtine, a tiež piloti majú opakovať povolený úkon, ktorý dostanú od veže. Tragédia tiež urýchlila vývoj radarovej technológie monitorovania dráh letiska, ktorá dokáže predvídavo a hlavne včas upozorniť aj na teoretické riziko kolízie dvoch lietadiel.

Najväčšia letecká katastrofa tak spôsobila prijatie takých bezpečnostných opatrení, ktoré dnes už považujeme za samozrejmé. To všetko kvôli tomu, aby sa podobné tragická udalosť ako na Tenerife v roku 1977 už nikdy nezopakovala.

1
Uložiť článok
Komentovať