NASA varuje pred hrozivým scenárom, ktorý by mohol zásadne zmeniť život na Zemi. Nový výskum naznačuje možný kolaps oceánskeho prúdenia už o niekoľko desaťročí.
Výskum, ktorý opäť priniesol do centra pozornosti James Hansen, bývalý vedec americkej NASA, naznačuje, že Zem sa môže približovať k jednému z najvážnejších klimatických zlomov v modernej histórii. Portál Times of India upozorňuje, že nové zistenia varujú pred možným kolapsom Atlantickej meridionálnej cirkulácie, ktorá zásadne ovplyvňuje globálne klimatické podmienky.
Čo je AMOC a prečo je pre klímu životne dôležitá
Podľa štúdie sa Hansen a jeho medzinárodný tím vedcov opierajú o dáta, ktoré naznačujú, že klimatické zmeny sa v posledných pätnástich rokoch zrýchlili alarmujúcim tempom. Najvážnejším zistením je riziko oslabenia alebo kolapsu Atlantickej meridionálnej cirkulácie, známej ako AMOC.
Tento scenár však zostáva predmetom vedeckej diskusie, pretože viaceré nedávne štúdie upozorňujú, že úplný kolaps v priebehu tohto storočia je síce možný, ale nemusí byť taký bezprostredný, ako naznačujú niektoré modely.
AMOC predstavuje systém oceánskych prúdov, ktorý funguje podobne ako obrovský dopravníkový pás. Teplá slaná voda prúdi z trópov na sever Atlantiku, kde sa ochladzuje, klesá ku dnu a vracia sa späť smerom na juh. Tento neustály pohyb pomáha rozdeľovať teplo po celej planéte a udržiava stabilné klimatické podmienky medzi rôznymi regiónmi.
Okrem regulácie teploty ovplyvňuje AMOC aj množstvo ďalších procesov. Podieľa sa na výške hladiny morí, ovplyvňuje zrážkové vzorce, zásadným spôsobom vplýva na poľnohospodárstvo a zohráva významnú úlohu pri ukladaní oxidu uhličitého v oceánoch. Jej spomalenie alebo kolaps by znamenal dramatický zásah do celosvetových ekologických systémov.
Čo ukazujú najnovšie zistenia vedcov
Hansenova analýza naznačuje, že AMOC môže byť citlivejšia na klimatické zmeny, než sa predpokladalo. Zatiaľ čo sa vedci v minulosti domnievali, že úplný kolaps je málo pravdepodobný v priebehu tohto storočia, najnovšie modely naznačujú, že kritický bod môže nastať v horizonte dvadsiatich až tridsiatich rokov.
Súčasťou vedeckej diskusie je však aj pohľad, podľa ktorého sú oceánske prúdy odolnejšie a hoci môžu výrazne oslabiť, k úplnému zastaveniu nemusí dôjsť. Odborníci upozorňujú, že predpovede AMOC sú zaťažené značnou neistotou, pretože cirkulácia reaguje na množstvo premenlivých faktorov.
Podľa scenárov, ktoré opisuje Times of India, by následky boli globálne. Zrážkové pomery by sa výrazne zmenili, čím by sa ohrozila produkcia potravín. Východ Spojených štátov by čelil zrýchlenému stúpaniu hladiny mora, ktoré by ohrozilo milióny ľudí žijúcich na pobreží. Európa by prišla o svoje typicky mierne podnebie. Letá by boli extrémne suché a horúce, zimy naopak kruté. Prudké výkyvy počasia by spôsobili častejšie záplavy, suchá, vlny horúčav a ničivé búrky.
Existujú riešenia alebo je už neskoro
Hoci zistenia vyznievajú mimoriadne vážne, štúdia prináša aj odporúčania, ktoré by mohli zmierniť riziká. Hansen a jeho kolegovia navrhujú systém uhlíkových poplatkov a dividend, ktorý by motivoval spoločnosti znižovať emisie. Zdôrazňujú tiež potrebu rýchlych opatrení na znižovanie skleníkových plynov.
Dôležitá je aj verejná informovanosť a intenzívny výskum AMOC. Podľa vedcov však boj s klimatickou krízou často naráža na krátkodobé ekonomické záujmy, ktoré bránia prijatiu dlhodobo udržateľných riešení.
Napriek vážnym varovaniam je tu aj nádej
Vedci nechcú vyvolať iba strach, ale aj mobilizovať spoločnosť. Tím okolo Hansena zostáva mierne optimistický vďaka mladej generácii, ktorá podľa nich dokáže priniesť skutočnú politickú zmenu. Ako sa uvádza v štúdii, „Prečo som optimistický, že môžeme uspieť? Mladí ľudia ukázali mimoriadnu schopnosť ovplyvňovať politiku bez toho, aby prijímali peniaze od záujmových skupín.“
Nahlásiť chybu v článku