Prečítali sme si štúdiu, ktorá spája veterné parky so srdcovými chorobami. Je to len plagát s chybami

V poslednom období sa na Slovensku vo veľkom diskutuje o veterných elektrárňach a parkoch. Táto téma narazila na odpor časti verejnosti, ako sa ukázalo aj na včerajšom verejnom prerokovaní akceleračného plánu. Nešlo pritom o rozhodnutie, že či sa budú veterné parky na daných miestach stavať, ale ide o vytipovanie oblastí, kde by mohli v budúcnosti stáť.

Viac sme sa včerajšiemu prerokovaniu venovali v článku, kde sme spomínali, že na stretnutie okrem bežných občanov zavítali aj poprední aktéri dezinfoscény, ako je Harabin či Bombic alebo Šoun. Vášnivo rečnili, či aj Zoroslav Kollár a Miroslav Suja.

Jedným z hlavných odporcov výstavby veterných parkov je Daniel Mačovský. Ako sám o sebe píše na sociálnej sieti, je učiteľom jógy či autorom kníh Cesta k prameňu. Z popisov vyplýva, že vykonáva duchovné púte do Indie a Himaláj a prevádzkuje tiež e-shop, kde okrem vlastných publikácií či kurzov jógy predáva aj bežný „etno“ tovar.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Daniel Máčovský (@swami_dayananda)

Mimo tejto aktivity je Daniel Mačovský najviac spájaný s aktivitami proti veterným parkom. Aj na včerajšom vystúpení zaznelo z jeho úst varovanie o tom, že veterné elektrárne sú spájané so srdcovými problémami. Mačovský sa pritom odvoláva na štúdiu univerzity v Mainzi.

Túto štúdiu má zverejnenú aj na internetovej stránke Za pravdu o veterných parkoch. Keďže sa táto téma priamo dotýka zdravia obyvateľstva a Mačovský ju prezentuje ako významný argument proti výstavbe veterných parkov, pozreli sme sa na to, ako veľmi je udávaná štúdia relevantná a či naozaj sa majú ľudia obávať o svoje srdcové zdravie v súvislosti s veternými elektrárňami.

Je to len poster

Pri otvorení udávanej štúdie sme hneď narazili na zvláštnu skutočnosť. Kým bežne majú vedecké štúdie desiatky strán a sú uverejnené vo vedeckých časopisoch, tu sme si otvorili súbor, kde máme prakticky len jednu stranu. Štúdia sa skôr podobá na akýsi plagát či poster. To by nemusel byť hneď problém, bežne sa vyhotovujú propagačné materiály či tlačové správy k štúdiám, kde vedci zhrnú to najdôležitejšie zo štúdie a keď sa o problematiku niekto viac zaujíma, ďalšie informácie nájde už v samotnej štúdii.

Spoločným znakom odborných materiálov k štúdiám je ale odkaz na samotnú vedeckú štúdiu, najčastejšie to býva pomocou tzv. DOI kódu. Ak si tento kód dáte vyhľadať v prehliadači, tak sa dostanete na samotnú štúdiu. Pri tomto posteri však akýkoľvek odkaz na štúdiu chýba.

Univerzita dáva od toho ruky preč

Dokument je známy ako „Mainzská štúdia“, ktorou argumentuje aj Mačovský, je plagát publikovaný k 132. kongresu Nemeckej spoločnosti pre interné lekárstvo. Samotná štúdia pritom nie je nikde k dispozícii, alebo aspoň nie je prepojená s prezentovaným plagátom.

Ako uvádzajú weby windkraft-nottuln.de alebo wdr.de, jedným z autorov je Christian-Friedrich Vahl a prezentuje sa ako vedúci „Pracovnej skupiny pre infrazvuk“ v Univerzitnej nemocnici v Mainzi, kde pôsobil ako profesor až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2020. Na plagáte je zobrazený názov pracovná skupina pre infrazvuk a logo univerzity.

Univerzitná nemocnica priznala, že Vahl mal povolenie využívať výskumné zariadenia univerzity, avšak od októbra 2022 s ním nemali žiadny kontakt. Nemocnica tiež uviedla, že nie je prepojenie medzi Vahlovou pracovnou skupinou a Univerzitnou nemocnicou a žiada ho, aby prestal používať názov nemocnice v súvislosti s prezentovanými informáciami.

Na neprepojenosť Vahla poukazuje aj kontaktný mail na plagáte, ktorého doména odkazuje na bežného poskytovateľa mailových služieb a nie na nemocnicu.

Portál WDR kontaktoval aj Vahla a ten odmietol prezentovať svoju metodológiu. Tvrdí, že jeho „štúdia“ prešla preskúmaním inými vedcami. Avšak odborné recenzovanie, ktoré je bežné pri štúdiách, tu neprebehlo.

Čo tvrdí plagát a kde je problém

Na základe plagátu je prezentované, a čo uvádza aj facebooková stránka Za pravdu o veterných parkoch, že na základe analýzy 18-tisíc zdravotných záznamov z regiónu Paderborn je vykazované výrazne zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení v obciach s rozsiahlym rozšírením veternej energie.

Porovnávali sa pritom dve skupiny. Jedna z oblasti, kde žije niečo vyše 25-tisíc obyvateľov a má tam byť 224 veterných turbín a následne kontrolná skupina s približne 50-tisíc obyvateľmi, kde sa nachádza 8 veterných turbín.

Najväčším problémom je, že z jedného plagátu sa nedá prakticky určiť nič. Nie je možné preskúmať metodológiu, faktory, ktoré môžu skresľovať výsledky (napríklad pandémia COVID-19), ale aj samotné zdravotné záznamy, ktoré obsahujú diagnostické kódy.

Tiež nemecký spolkový úrad pre životné prostredie kritizuje metodiku a upozorňuje na to, že plagát sa môže brať ako dôkaz teórie, že by veterné parky ohrozovali zdravie, s čím úrad nesúhlasí.

Dáta, ktoré čerpali autori plagátu, pochádzajú z databázy o zdravotnom poistení. Správca databázy ale pre portál WDR poznamenal, že neuvádzajú dáta o nových prípadoch a pacienti mohli mať záznam s rovnakou diagnózou aj v predchádzajúcich rokoch. Inak povedané, získané dáta neodpovedajú na výskumnú otázku.

Už drobnou a pomyselnou čerešničkou na torte je rozdiel v jednom údaji v plagáte a v abstrakte, ktorý bol zaslaný na konferenciu. Kým plagát udáva ročný priemerný nárast srdcových zlyhaní od 21 % do 51 %, v abstrakte je to od 21 % do 53 %.

Štandardné štúdie zistenie vyvracajú

Asi to najdôležitejšie ale je, že teóriu o tom, že infrazvuk z veterných turbín spôsobuje srdcové ochorenia, nepotvrdzuje žiadna relevantná štúdia – teda taká, ktorá je uverejnená vo vedeckom časopise a prešla recenzovaním.

„Infrazvuk z veterných turbín je veľmi nízky a porovnateľný s tým, ktorý vzniká pôsobením vetra či z cestnej dopravy,“ tvrdí Stefan Holzheu, environmentálny vedec z Univerzity v Bayreuthe.

Súčasné výskumy sa zhodujú, že infrazvuk z veterných turbín nepoškodzuje zdravie.

Je to napríklad štúdia z USA, kde sa porovnávalo 120-tisíc domácností žijúcich v blízkosti 75-tisíc veterných turbín, pričom sa sledoval stav pred inštalovaním veterných turbín a po ich spustení.

Aj štúdia z Holandska na ešte väčšej vzorke nezistila kardiovaskulárne problémy. Upozornila ale na problémy s hlukom pri ľuďoch, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti.

Veľmi zaujímavou bola tiež dvojito zaslepená štúdia, kde bolo 37 dospelých ľudí citlivých na hluk vystavovaných 72 hodín napodobnenému infrazvuku z veterných turbín a skúmali kvalitu ich spánku. Ani tu sa nezistili zásadný vplyv na kvalitu spánku.

Pozri aj:

Pred 170 rokmi sa narodil génius Nikola Tesla: Miesto žien miloval holubicu, po podrazoch kopal…