Ilustračný záber inej ropnej plošiny

Ilustračná foto: jarvin, Public domain, via Wikimedia Commons

Dnes si pripomíname výročie jednej z najväčších tragédií, aká sa kedy odohrala na ropnej plošine.

Niet pochýb o tom, že práca na ropnej plošine nie je pre každého. Vyžiadala si už nejeden život. Tou najväčšou tragédiou sa však stal incident na plošine Piper Alpha. Vyžiadal si 167 ľudských životov a do dejín sa zapísal ako najsmrtiacejší incident svojho druhu.

Najväčší producent ropy

Ako sa dozvedáme z webu Britannica, objav ropy a zemného plynu v Severnom mori bol pre Veľkú Britániu obrovským prínosom. Významne k tomu prispela aj ropná plošina Piper Alpha, ktorú v roku 1976 uviedla do prevádzky spoločnosť Occidental Petroleum. Od škótskeho pobrežia bola vzdialená asi 190 kilometrov. Pôvodne išlo o plošinu určenú výlučne na ťažbu ropy. V roku 1978 však bola upravená na ťažbu zemného plynu.

Pozostávala zo štyroch bezpečnostných modulov oddelených protipožiarnymi priečkami. Vytvorenie takejto platformy bolo komplexnou úlohou, ktorá sa nezaobišla bez rizík. V júli 1988 zabezpečovala plošina Piper Alpha 10 percent ročnej ťažby v Severnom mori.

Roky bola Piper Alpha najväčším producentom ropy na svete vôbec, píše Popular Mechanics. V čase, keď sa jej darilo najviac, vyprodukovala aj 360 000 barelov (viac ako 57 miliónov litrov) ropy denne. 6. júla 1988 sa však zrazu ozvala explózia. To, čo nasledovalo, sa do dejín zapísalo ako jedna z najhorších ropných katastrof, aké sa kedy odohrali.

Ilustračný záber inej ropnej plošiny
Ilustračná foto: Norsk Oljemuseum, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons

Chyba spôsobila katastrofu nevídaných rozmerov

Čo sa vlastne udialo? Počas mesiacov pred nehodou prešla plošina Piper Alpha údržbou a úpravami systémov. Večer 6. júla bol z kľúčového plynového čerpadla označovaného ako čerpadlo A v rámci údržby demontovaný bezpečnostný ventil a čerpadlo bolo dočasne uzatvorené kovovou zátkou.

Dokumentácia týkajúca sa tejto údržby sa však buď stratila, alebo ju pracovníci jednoducho prehliadli, píše International Business Times. O 21:45 došlo k poruche čerpadla B, jediného funkčného čerpadla na plynový kondenzát. Dodávky však bolo potrebné zabezpečiť aj napriek poruche. Personál velína, ktorý nevedel, že čerpadlo A je mimo prevádzky, tak o 21:55 opäť spustil čerpadlo A.

To spôsobilo únik plynu cez dočasnú kovovú zátku, ktorá napokon nevydržala tlak. O niekoľko minút neskôr sa unikajúci plyn vznietil. Prvý výbuch zasiahol modul C, jednu zo štyroch výrobných zón. Protipožiarne steny však boli navrhnuté tak, aby istý čas odolali ohňu. Neboli uspôsobené na to, aby zvládli explóziu a následnú nárazovú vlnu.

Plamene šľahali do výšky 200 metrov

Uložiť článok

Najnovšie články