O Poľsku sme v minulosti už viackrát písali ako o krajine, ktorá dokazuje, že aj štáty pod bývalým vplyvom Sovietskeho zväzu môžu napredovať a vyrovnávať sa západným krajinám. Poľsku sa to v posledných rokoch mimoriadne darí, na rozdiel napríklad od Slovenska. Naši severní susedia to pritom opäť dokazujú.
Poľská vláda očakáva, že po dokončení programu Integrovanej železničnej siete (ZSK) vzrastie počet cestujúcich vo vnútroštátnej železničnej doprave na približne 800 miliónov ročne. Súčasťou projektu je výstavba 4700 kilometrov nových tratí vrátane vysokorýchlostných spojení s rýchlosťou do 350 kilometrov za hodinu. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
Premiér Donald Tusk označil ZSK za najväčší železničný projekt v krajine. „Budujeme najmodernejšiu železničnú sieť v Európe a nie je to nijaké zveličovanie,“ vyhlásil. Dodal, že po dokončení projektu bude diaľkovou železničnou sieťou obslúžený každý okres v Poľsku.
Modernizovať chcú aj existujúce trate
Program počíta s výstavbou 2700 kilometrov vysokorýchlostných tratí a viac ako 2000 kilometrov konvenčných železničných tratí. Modernizáciou má zároveň prejsť ďalších 5600 kilometrov existujúcich železničných tratí.
„Keď dokončíme tento veľký projekt ZSK, mali by sme v Poľsku ročne prepraviť takmer 800 miliónov cestujúcich,“ povedal Tusk. Podľa námestníka ministra infraštruktúry Piotra Malepszaka prepraví poľská železnica už tento rok približne 470 miliónov cestujúcich a v roku 2027 by ich počet mal dosiahnuť takmer 500 miliónov.
Minister infraštruktúry Dariusz Klimczak uviedol, že hodnota investícií dosahuje približne 100 miliárd zlotých (niečo viac ako 23 mld. eur). Pripomenul tiež, že Poľsko už vyhlásilo prvé tendre na výstavbu vysokorýchlostnej železnice. Prvých tisíc kilometrov nových tratí sa má dokončiť do roku 2035 a s realizáciou celého projektu sa počíta do roku 2060. Cestovné časy medzi veľkými mestami by sa mali skrátiť na 100 minút a po celej krajine na tri hodiny.
Porovnaniu Slovenska a Poľska sme sa pritom venovali aj v našom článku. Nie je to tak dávno, čo sa Slováci pozerali na Poliakov zhora. Na začiatku tisícročia sme našich severných susedov považovali za lacnú krajinu plnú nekvalitných produktov, kam sa chodilo nakupovať, keď sme chceli ušetriť. Dnes je však situácia úplne odlišná a táto krajina nás predbehla takmer vo všetkom.
Prečo nás Poľsko predbehlo
Štartovaciu pozíciu sme pritom mali podobnú. Veľmi dobrým ukazovateľom je priemerná mzda. Zatiaľ čo na Slovensku bola v roku 2009 na úrovni 745 eur, minulý rok bola na úrovni okolo 1620 eur. U našich susedov bola v roku 2009 vo výške taktiež okolo 700 eur, no teraz je už na úrovni 2280 eur v súkromnom sektore.
Na túto tému sme sa porozprávali s makroekonómom Maximiliánom Wéberom. Ten nám prezradil, že Slovensko jednoducho prestalo uprednostňovať prorastové politiky a investície, na rozdiel od Poľska, ktoré malo jasný plán a národnú stratégiu dobiehania Západu.
Veľký rozdiel je aj v daniach. „Poľské dane sú v porovnaní so Slovenskom viac rovné. Majú dve daňové pásma: jedno pre príjmy od 0 do 120 000 poľských zlotých (približne 28 300 EUR), ktoré zdaňuje sadzbou 12 %, a druhé so sadzbou 32 % v kombinácii s paušálnou sumou 10 800 zlotých pre všetky príjmy nad touto hranicou. Slovensko má 4 daňové pásma, začínajúc na 19 % a siahajúc až po 35 %.“
Dôležitý aj podľa odborníka aj spôsob využívania eurofondov. „Na Slovensku eurofondy nahrádzajú verejné investície a boli využívané ako náhrada za domáce zdroje investícií. Oproti tomu Poľsko využilo eurofondy na zvýšenie objemu svojich domácich investícií. Čo je u nás azda ešte znepokojujúcejšie, je skutočnosť, že daňové prostriedky ušetrené touto substitúciou neboli použité na zníženie verejných deficitov, ale na zvýšenie verejnej spotreby. To znamená, že hoci Slovensko aj Poľsko boli čistými príjemcami investícií z EÚ, Poľsko lepšie využilo svoje eurofondy.“
Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze.
Nahlásiť chybu v článku