Galavečer výročných ocenení americkej Akadémie filmových umení a vied sa tento rok bude konať 2. marca, pričom nominácie na Oscary oznámia už zajtra o 14.30. Pôvodný termín hlasovania 17. januára pre rozsiahle požiare v Los Angeles organizátori presunuli najprv na 19. januára a následne na štvrtok 23. januára.
TASR v tejto súvislosti prináša stručný pohľad do histórie udeľovania zlatých sošiek. Prvé udeľovanie oscarových sošiek sa konalo 16. mája 1929.
Približne 270 hostí vrátane významných filmových hviezd, režisérov a vplyvných producentov sa zišlo v hoteli Hollywood Roosevelt Hotel na ulici Hollywood Boulevard v Los Angeles na slávnostnom ceremoniáli a sprievodnom bankete. Samotné odovzdávanie cien trvalo iba 15 minút, cena vstupenky bola (vtedajších) päť dolárov. Zúčastnení sa potom venovali večeri a nezáväznej spoločenskej konverzácii.
Historicky prvý držiteľ Oscara
Tohtoročný, už 97. ročník sa odohrá v losangeleskom Dolby Theatre, moderátorom galavečera bude americký komik Conan O’Brien. Historicky prvým držiteľom Oscara sa stal nemecký herec Emil Jannings, ktorý získal cenu za najlepší mužský herecký výkon za úlohy v dvoch nemých filmoch – „Posledný príkaz“ (1928) a „Veľké pokánie“ (1927).
Janningsovo víťazstvo nebolo prekvapením, keďže laureáti boli ohlásení už niekoľko mesiacov vopred. Film „Krídla“ (1927), ktorý režíroval William Wellmen a ktorého dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny, si odniesol prvého Oscara v kategórii najlepší film. Nikto vtedy netušil, že krátky ceremoniál sa stane základom najvýznamnejšej filmovej ceny na svete.
Vrcholový úspech kariéry každého, kto sa podieľa na tvorbe filmu
Dnes je oscarový galavečer celosvetovou mediálnou udalosťou, ktorá sa koná každý rok ku koncu februára alebo na začiatku marca. Keď sa Oscary odovzdávali prvýkrát, existovalo len 12 kategórií. Od roku 1929 nadobudla ceremónia na rozmeroch, noblese a globálnej prestíži.
Oscar je vrcholným úspechom kariéry každého režiséra, herca, herečky, skladateľa alebo kohokoľvek iného, kto sa podieľa na tvorbe filmu. Táto prestížna trofej je vysoká 34 centimetrov. Je potiahnutá tenkou vrstvou 24-karátového zlata, pričom jej hmotnosť 3,8 kg pochádza zo samotného vnútra sošky, ktoré je z masívneho bronzu.
„Oscar“ sa stal oficiálnou prezývkou pre túto zlatú sošku v roku 1939. Označenie je od roku 1979 ochrannou známkou. Prostredníctvom vizuálnych reprodukcií sošiek Oscar a súvisiacej reklamy sa každoročne dosahujú miliónové zisky.
Kto stojí za udeľovaním Oscarov
Akadémia filmových umení a vied (AMPAS), organizácia, ktorá stojí za udeľovaním Oscarov, presadzuje technologický pokrok vo filmovom priemysle. Bola založená v roku 1927 a pôvodne ju tvorili vedúci predstavitelia najväčších hollywoodskych štúdií na podnet Louisa Mayera, vplyvného šéfa hollywoodskej filmovej produkčnej spoločnosti Metro-Goldwyn-Mayer (MGM). Priviedol do nej i ďalšie hollywoodske osobnosti a zorganizoval prvý slávnostný ceremoniál udeľovania cien. Prvým prezidentom akadémie bol populárny herec nemého filmu Douglas Fairbanks.
AMPAS má v súčasnosti približne 7000 členov, ktorí rozhodujú o víťazoch v jednotlivých kategóriách. Ide výlučne o profesionálov z filmového priemyslu. Zmenil sa aj postup udeľovania cien. Mnoho rokov boli médiá vopred informované o tom, kto bude víťaz – pod podmienkou zachovania mlčanlivosti. Táto prax sa však zmenila po tom, ako isté noviny oznámili mená víťazov a názvy filmov ešte pred slávnostným odovzdávaním cien. Od roku 1941 používajú zapečatené obálky a tie sa otvárajú počas verejného udeľovania cien.
Sošku Oscara nemôžu predať
V roku 1989 sa zmenila aj fráza pri vyhlasovaní víťazov. Namiesto výroku „A víťazom sa stáva…“ sa už používa fráza „A Oscara získava…“, čo je považované za menej diskriminačné a politicky korektnejšie.
Ikonický červený koberec sa v 60. rokoch stal synonymom pre odovzdávanie Oscarov. Účastníci galavečera predtým jednoducho vošli na miesto konania bez veľkých fanfár. Červený koberec zmenil vstup na toto predstavenie a hviezdy strieborného plátna na ňom pózujú pre fotografov a predvádzajú svoje značkové róby a smokingy.
Držitelia Oscara nemôžu svoje sošky predať. Predtým, ako si víťazi cenu odnesú domov, musia podpísať zmluvu, v ktorej sa zaviažu, že sošku nepredajú, ani s ňou nebudú nijako nakladať. Jedinou možnosťou je ponúknuť ju späť akadémii za symbolický jeden dolár. Toto pravidlo platí aj po smrti laureáta, čím sa zachováva prestíž Oscara.
Najmladší a najstarší laureát
Shirley Templeová získala v roku 1935 vo veku iba šesť rokov Oscara v dnes už zrušenej kategórii Cena akadémie pre mladistvých. Tatum O’Nealová sa v roku 1974 stala vo veku desať rokov najmladšou držiteľkou súťažného Oscara v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Naopak, najstarším recipientom sošky sa v roku 2021 vo veku 83 rokov stal Anthony Hopkins v kategórii najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.
Dosiaľ najvyšší počet Oscarov pre jednu snímku (11) získali tri filmy: „Ben Hur“ (1959) režiséra Williama Wylera, „Titanic“ (1997) režiséra Jamesa Camerona a „Pán prsteňov: Návrat kráľa“ (2003) režiséra Petra Jacksona. Cenu za najlepšiu réžiu získala zatiaľ iba jediná žena. Kathryn Bigelowová v roku 2010 snímkou „Smrť číha všade“ porazila svojho bývalého manžela Jamesa Camerona, ktorý bol nominovaný za film „Avatar„.
Nové kategórie stále pribúdajú
Od roku 2026 bude v rámci udeľovania Oscarov zavedená nová kategória, Cena Akadémie za najlepší kasting, teda výber účinkujúcich na obsadenie úloh vo filme. Pôjde o prvú novú súťažnú kategóriu od roku 2002, keď bolo pridané ocenenie za najlepší animovaný film. Šéfovia AMPAS uviedli, že kastingoví režiséri „zohrávajú pri tvorbe filmov zásadnú úlohu“.
Udeľovanie Oscarov neobišli ani kontroverzie. V roku 2017 omylom vyhlásili za najlepší film „La La Land„, ale v skutočnosti ocenenie získala snímka „Moonlight„. Zámenu spôsobila nepozorná pracovníčka z poverenej spoločnosti, ktorá odovzdala moderátorom nesprávnu obálku. V priamom prenose podujatia v roku 1974 počas príhovoru herca Davida Nivena prebehol po pódiu nahý muž.
Oscary v česko-slovenskej kinematografii
Oscarový lesk má aj česko-slovenská kinematografia. V kategórii najlepší medzinárodný hraný film túto cenu získali tri snímky – „Obchod na korze“ (1965, réžia Ján Kadár a Elmar Klos), „Ostro sledované vlaky“ (1966, réžia Jiří Menzel) a „Kolja“ (1996, réžia Jan Svěrák). Oscara za najlepšiu filmovú pieseň pre snímku „Once“ (2007) získala česká speváčka Markéta Irglová spolu s Írom Glenom Hansardom.
Česko do nominácií na tohtoročného Oscara v kategórii najlepší medzinárodný hraný film navrhlo historickú drámu „Vlny“ režiséra Jiřího Mádla. Príbeh filmu je zasadený do zahraničnej redakcie Československého rozhlasu v období roku 1968. Film má výrazné slovenské znaky – sčasti ho nakrúcali na Slovensku a hlavnú ženskú úlohu v ňom hrá slovenská herečka Táňa Pauhofová.
Nahlásiť chybu v článku