Test sedenia

Foto: Pexels

Je prospešný na posúdenie zdravotného stavu, a to nielen v prípade seniorov.

Vstať zo stoličky sa môže zdať ako príliš jednoduchý úkon na to, aby sme mu venovali zvýšenú pozornosť. Táto schopnosť však v skutočnosti prezrádza o vašom zdraví oveľa viac, než ste si mysleli. Otestovať ju môžete doma a pomôže vám zistiť, ako je na tom vaše starnutie.

Ako informuje portál BBC, lekári využívajú test vstávania zo stoličky (pozn. red.: tzv. STS – „sit-to-stand test“), ktorý meria, koľkokrát sa dokážete zo sedu postaviť do úplného stoja za 30 sekúnd. Bežne sa vykonáva v ambulanciách všeobecných lekárov alebo v komunitných zariadeniach pri vyšetrovaní zdravotných problémov u starších ľudí, no dá sa ľahko spraviť aj doma.

Pomôže odhaliť mieru sily, rovnováhy aj flexibility

„Je to naozaj užitočný test, pretože nám hovorí veľa o tom, ako dobre ľudia fungujú,“ hovorí Jugdeep Dhesi, primár geriatrie v Guy’s and St Thomas‘ NHS Foundation Trust v Londýne a profesor geriatrickej medicíny na King’s College London v Spojenom kráľovstve. „Vypovedá o ich sile, rovnováhe a flexibilite. Vieme, že niektoré štúdie naznačujú, že môže pomôcť určiť, či ľuďom hrozí riziko vecí, ako sú pády, kardiovaskulárne problémy alebo dokonca vyššie riziko úmrtia.“

Žena v domove dôchodcov
Foto: Pexels

Všetko, čo na vykonanie testu doma potrebujete, je stolička s rovným operadlom bez opierok na ruky a stopky alebo časovač, ktorý jednoducho zapnete na vašom telefóne. Potom už len potrebujete zaujať správnu polohu v sede a skúsiť, koľkokrát sa dokážete postaviť a znova usadiť.

Je to jednoduché

Test vykonáte tak, že sa jednoducho posadíte do stredu stoličky, skrížite ruky a obe dlane si položíte na opačné ramená. Chrbát držte rovný a chodidlá majte na zemi. Potom stlačte štart na stopkách a pred opätovným sadnutím sa postavte do úplného stoja. Opakujte to 30 sekúnd a počítajte, koľkokrát sa vám podarí dostať do úplného stoja.

Hoci sa test používa predovšetkým u starších dospelých vo veku nad 60 rokov, využíva sa aj u mladších ročníkov.

Americká agentúra pre verejné zdravie – Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) – stanovila priemerné výsledky pre rôzne vekové skupiny. Skóre, ktoré je pod priemerom, by mohlo naznačovať riziko nepriaznivých zdravotných následkov, ako sú pády. Napríklad pre osobu vo veku 60 – 64 rokov je priemer 14 opakovaní u mužov a 12 u žien. Ak máte 85 – 89 rokov, priemerné skóre je osem. Tieto priemerné výsledky však nezohľadňujú zdravotnú anamnézu danej osoby, napríklad či nedávno nepodstúpila operáciu alebo nemá zranenie.

Sediaca žena
Foto: Pexels

Priemerné výsledky podľa veku

Podľa CDC sú priemerné výsledky STS testu pre jednotlivé vekové skupiny nasledujúce:

  • 60 – 64 rokov: priemerne 14 u mužov a 12 u žien.
  • 65 – 69 rokov: priemerne 12 u mužov a 11 u žien.
  • 70 – 74 rokov: priemerne 12 u mužov a 10 u žien.
  • 75 – 79 rokov: priemerne 11 u mužov a 10 u žien.
  • 80 – 84 rokov: priemerne 10 u mužov a 9 u žien.
  • 85 – 89 rokov: priemerne 8 u mužov aj žien.
  • 90 – 94 rokov: priemerne 7 u mužov a 4 u žien.

Test môže byť prínosný aj pre mladších ľudí alebo ľudí bez zdravotných problémov, keďže je dobrým meradlom kondície, najmä svalovej sily a vytrvalosti dolnej časti tela. Výskumníci vo Švajčiarsku požiadali takmer 7 000 dospelých, aby spravili STS test, a následne porovnali výsledky. Zistili, že priemerné skóre pre 20- až 24-ročných bolo 50 za minútu u mužov a 47 za minútu u žien. Niektorí z účastníkov však dokázali urobiť až 72 opakovaní za minútu.

Sediaca žena
Foto: Pexels

V druhej štúdii na zdravých dobrovoľníkoch s priemerným vekom 21 rokov výskumníci zistili silnú spojitosť medzi výsledkami testu vstávania zo stoličky a iným – no časovo náročnejším – meraním ich aeróbnej kapacity a vytrvalosti.

Nízke skóre avizuje možné zdravotné riziká

Výskum ukazuje, že to, ako dobre v teste uspejete, môže poskytovateľom zdravotnej starostlivosti veľa prezradiť aj o vašom celkovom zdravotnom stave. Nízke skóre sa môže použiť napríklad na identifikáciu ľudí, u ktorých hrozí riziko horších následkov po operácii alebo po liečbe rakoviny.

Zlé skóre tiež naznačuje, že srdce a pľúca danej osoby nemusia fungovať správne, čo ju vystavuje vyššiemu riziku „nežiaducich kardiálnych príhod“, ako je infarkt myokardu (srdcový infarkt), cievna mozgová príhoda a zlyhanie srdca.

Podľa CDC platí, že ak osoba dosiahne v teste nižšie skóre, ako je priemer pre jej vekovú skupinu, hrozí jej aj väčšie riziko pádov. „O čo sa v skutočnosti obávame, je to, že ak si ľudia neudržia svoju silu, rovnováhu, flexibilitu a kardiovaskulárne zdravie, je pravdepodobnejšie, že spadnú,“ hovorí Dhesi.

Uložiť článok

Najnovšie články