Počet nových prípadov rakoviny sa do roku 2050 môže takmer zdvojnásobiť na bezmála 35 miliónov ročne. Vyplýva to z Globálnej správy o stave rakoviny 2026, ktorú WHO zverejnila v stredu v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC). Obe organizácie vyzývajú na zásadné zmeny v prevencii, diagnostike a liečbe tohto ochorenia, informuje TASR.
Rakovina je podľa správy druhou najčastejšou príčinou smrti na svete po srdcovo-cievnych ochoreniach. Každý rok si vyžiada takmer desať miliónov obetí, pričom denne na ňu zomiera viac ako 26.000 ľudí. Ročne pribudne približne 20,6 milióna nových prípadov.
WHO upozorňuje, že napriek pokroku v prevencii a liečbe pretrvávajú výrazné rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti medzi bohatými a chudobnými krajinami. Kým v krajinách s vysokými príjmami prežije aspoň päť rokov od diagnostikovania rakoviny prsníka 87 percent pacientiek, v krajinách s nízkymi príjmami je to približne 42 percent. Menej ako tretina štátov zahŕňa onkologickú starostlivosť do systémov bežného zdravotného poistenia.
Európa na tom nie je dobre
„To, či človek rakovinu prežije, by nemalo závisieť od miesta narodenia alebo výšky jeho príjmu,“ apeloval generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Nerovnosti podľa neho možno odstrániť koordinovanými opatreniami. Správa poukazuje aj na výrazný sociálny a ekonomický dosah ochorenia. Prieskum WHO ukázal, že najmenej 45 percent pacientov s rakovinou čelí finančným problémom a viac ako polovica uvádza psychické ťažkosti.
Najväčší podiel prípadov aj úmrtí pripadá na Áziu, kde v roku 2024 zaznamenali viac ako polovicu všetkých ochorení aj úmrtí na rakovinu. V Ázii však žije približne 60 percent svetovej populácie. Neúmerne je rakovina prítomná v Európe – hoci tam žije iba približne deväť percent svetovej populácie, pripadá na ňu 21 percent nových prípadov a pätina úmrtí.
Celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu zostáva rakovina pľúc. U mužov sú to najčastejšie nádory pľúc, prostaty, hrubého čreva a konečníka, u žien rakovina prsníka, pľúc a hrubého čreva.
Podľa WHO sú takmer štyri z desiatich prípadov rakoviny spojené s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Patria medzi ne fajčenie, konzumácia alkoholu, obezita, nedostatok pohybu, nezdravá strava, znečistené ovzdušie či infekcie, napríklad ľudským papilomavírusom (HPV), vírusmi hepatitídy B a C alebo baktériou Helicobacter pylori.
Dôležitá prevencia
Správa zároveň zaznamenáva pokrok v oblasti prevencie. Od roku 2010 klesla spotreba tabaku celosvetovo o 27 percent, fajčenie je však na Slovensku na základe odhadov každoročne spojené s viac ako 11-tisíc úmrtiami.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhadla, že fajčenie každoročne prispieva k viac ako siedmim miliónom úmrtí vo svete, vrátane odhadovaných 1,6 milióna pasívnych fajčiarov. Slovenská pacientska organizácia upozornila, že SR naďalej čelí vysokej zdravotnej záťaži spojenej s užívaním tabaku. „Fajčenie patrí medzi významné rizikové faktory viacerých ochorení vrátane karcinómu pľúc,“ priblížila.
Pozitívom je aj to, že sa rozšírilo aj očkovanie proti infekciám spôsobujúcim niektoré druhy rakoviny a viac krajín prijalo národné plány boja proti rakovine. V súčasnosti ich má 82 percent štátov, kým v roku 2010 to bola polovica.
WHO však upozorňuje, že dostupnosť základných onkologických liekov zostáva v krajinách s nízkymi príjmami výrazne obmedzená. Organizácia preto vyzýva vlády, medzinárodné inštitúcie aj ďalších partnerov, aby posilnili investície do prevencie, zabezpečili spravodlivejší prístup k zdravotnej starostlivosti a pri tvorbe jednotlivých opatrení viac zohľadňovali skúsenosti samotných pacientov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku