Bez kyslíka by život na Zemi, ako ho poznáme, jednoducho nemohol existovať. No aj keď sa zdá byť samozrejmou súčasťou našej planéty, vedci tvrdia, že raz sa minie. A podľa ich výpočtov poznáme aj približný čas, kedy k tomu dôjde.
Keď sa hovorí o konci života na Zemi, najčastejšie zaznievajú scenáre ako klimatická kríza, nárast oxidu uhličitého, dopad asteroidu či pomalé, ale nevyhnutné vyhasnutie Slnka. Málokto však myslí na to, že dôvodom konca života môže byť jednoducho strata kyslíka v atmosfére.
Vedci Kazumi Ozaki z univerzity Toho a Christopher Reinhard z Georgia Institute of Technology sa rozhodli zistiť, čo presne by spôsobilo, že sa naša planéta stane neobývateľnou. Ako informuje BBC, výsledky ich štúdie publikovanej v magazíne Nature Geoscience ukazujú, že tým hlavným vinníkom bude úbytok kyslíka.
Kedy nám dôjde kyslík?
Vyššie spomínaní vytvorili pomocou počítačových simulácií komplexný model vývoja planéty. Ich výpočty ukazujú, že Zem si udrží kyslík ešte približne 1 miliardu rokov. Potom nastane náhla a nezvratná zmena.
Podľa vedcov zohrala kľúčovú úlohu tzv. veľká oxidačná udalosť, ku ktorej došlo približne pred 2,5 miliardami rokov. Práve vtedy sa začal kyslík vo väčšej miere objavovať v atmosfére aj oceánoch.
Hlavnými aktérmi tohto zlomu boli jednobunkové organizmy, ktoré produkovali kyslík prostredníctvom fotosyntézy. Tento proces umožnil vznik a rozvoj zložitejších foriem života, ktoré kyslík potrebujú na prežitie.
Planéta bez kyslíka nebude pre ľudí
Výsledky simulácií ukazujú, že po miliarde rokov príde k rapídnej deoxygenácii, teda k prudkému poklesu kyslíka. Atmosféra bude opäť podobná tej, aká tu panovala pred miliardami rokov, s vysokým obsahom metánu, nízkym podielom oxidu uhličitého a bez ozónovej vrstvy.
Zem sa tak zmení na svet, kde budú prežívať najmä anaeróbne formy života, ktoré kyslík nepotrebujú. Komplexné organizmy vrátane ľudí však v takom prostredí nebudú schopné prežiť.
Čo to znamená pre hľadanie mimozemského života
Štúdia má presah aj mimo našu planétu. Astronómovia totiž pri pozorovaní vzdialených exoplanét sledujú takzvané biosignatúry, teda chemické stopy, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť života. A kyslík je jednou z najčastejšie sledovaných biosignatúr.
Autori štúdie však upozorňujú, že kyslík je len dočasnou súčasťou vývoja planéty. Na Zemi bol prítomný len počas 20 až 30 percent jej existencie, a preto je veľmi nepravdepodobné, že ak nejaká mimozemská civilizácia sleduje Zem, vidí ju práve teraz, keď je bohatá na kyslík.
Zároveň to znamená, že aj my môžeme pri sledovaní iných planét míňať ich „kyslíkové obdobia“. Ak chceme zvýšiť šancu na objavenie života vo vesmíre, musíme hľadať biosignatúry aj na planétach, ktoré kyslík vôbec nemajú.
Nahlásiť chybu v článku