Vo vojne sa často nestáva, aby vojak zachránil život nepriateľovi. A už vôbec nie viacerým nepriateľom. Príbeh Charlieho Browna a Franza Stiglera dokazuje, že vojna je nielen o zabíjaní, ale aj o cti, súcite a morálke.
správy od nás budete mať ako prví.
Tento príbeh sa začal písať 20. decembra roku 1943. Americký vojak Charlie Brown sa zúčastnil vojenskej misie, ktorej cieľom bolo bombardovať továreň na muníciu v nemeckých Brémach. Misia bola úspešná, avšak návrat Charlieho jednotky domov sa zdal byť odsúdený na neúspech.
Americký bombardér B-17F bol napadnutý 15 lietadlami nemeckej Luftwaffe, ktoré po sebe zanechali jedného vojaka z posádky mŕtveho a šiestich zranených. Charlie Brown pri tomto útoku stratil vedomie, ale našťastie sa prebral včas, aby odvrátil pád lietadla. Ani po tomto manévri nebol návrat do Británie istý. Nemecké lietadlo sa priblížilo k americkému bombardéru a letelo popri ňom tak blízko, že si piloti videli do očí, pričom nemecký pilot ukazoval Charliemu rôzne gestá, čo v ňom vyvolalo obavy. Zrazu však nemecký pilot salutoval americkému lietadlu a otočil svoje lietadlo opačným smerom.
Pilot nemeckého lietadla, vtedy 26 ročný Franz Stigler, sa rozhodol napriek rozkazom ušetriť životy Američanov. Toto rozhodnutie urobil napriek tomu, že na konte mal už 22 zostrelov a chýbal mu už len jeden jediný na to, aby bol ocenený Rytierskym krížom. Franz cítil, že niečo nie je v poriadku. Nepriateľské lietadlo sa nesnažilo útočiť a malo zničené guľometné miesto pri chvoste a poškodené krídlo.
Ako sa Franz približoval, uvidel guľometné miesto celé od krvi a mŕtveho vojaka v ňom. Takisto uvidel veľké trhliny v plášti lietadla a cez ne vydesených amerických vojakov, ktorí sa snažili ošetriť zranených. Vtedy si Franz spomenul na slová svojho nadriadeného, že česť je pri vzdušných súbojoch na prvom mieste. Taktiež bolo nepísaným pravidlom, že parašutistov nesmú piloti strieľať. Ako neskôr Franz povedal, toto lietadlo mu pripomínalo bezmocnosť parašutistu, a preto ho nezostrelil. Namiesto toho ho odprevadil smerom k Británii nad Severné more. Pri tejto akcii si uvedomil, že ak by ho niekto z Nemcov spozoroval, mohol by byť obvinený z vlastizrady. Nakoniec salutoval svojim nepriateľom a obrátil stroj späť nad Nemecko.
Americké lietadlo to nakoniec zvládlo a úspešne pristálo v Norfloku. Hneď po pristátí povedal Charlie svojmu nadriadenému, čo sa stalo. Ten mu povedal, aby si to nechal pre seba, pretože sa obával, že sa rozšíria dobré správy o Nemcoch.
Charlie neprestal celý život myslieť na tento zážitok a bol odhodlaný nájsť človeka, ktorý mu zachránil život, hoci nevedel, či je vôbec nažive. Preto v roku 1987, 42 rokov po vojne, uverejnil inzerát v informačnom letáku pre vojnových veteránov pilotov so slovami, že hľadá človeka, ktorý mu zachránil život 20. 12. 1943. Franz Stigler sa medzičasom presťahoval do Vancouveru v Kanade a dopočul sa o tejto správe.
Následne sa Charlie a Franz stretli. Charlie pri ich prvom stretnutí povedal, že to bolo ako stretnúť brata po 40 rokoch. Franz mu vysvetlil, čo znamenali gestá, ktoré ukazoval. Snažil sa naviesť americké lietadlo tak, aby letelo do Švédska. Charlie a Franz ostali najlepšími priateľmi až do ich smrti v roku 2008, kedy zomreli pol roka po sebe. Charlie vo veku 87 rokov a Franz 92 rokov.
cnn.com, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku