V teórii ide o plochu dostatočne veľkú na to, aby sa z nej nedokázala vymotať ani veľryba. A práve takýto objav z nočnej mory sa podaril uskutočniť vedcom, ktorí prenikli do jaskyne na albánsko-gréckom pohraničí.
Pavúčie majstrovské dielo podľa odhadov vytvorilo približne 111-tisíc jedincov. Podľa všetkého zároveň ide o najväčšiu doposiaľ objavenú pavučinu na svete.
Najväčšia pavučina na svete je v európskej jaskyni
Ako informoval IFL Science, genetické analýzy vzoriek z pavučiny naznačujú, že priestor obývalo približne 69-tisíc pavúkov druhu Tegenaria domestica a viac než 42-tisíc pavúkov druhu Prinerigone vagans.
Autori štúdie zároveň poznamenali, že ide o prvý zdokumentovaný prípad tvorby koloniálnej pavučiny u týchto druhov. Na povrchu totiž bežne neinteragujú.
Výnimočný útvar, ktorý by mnohí považovali skôr za desivý než fascinujúci, sa nachádza v kľukatej Sírnej jaskyni. Jej vchod leží na severe Grécka, pričom podzemné chodby sa tiahnu až do južného Albánska. V blízkosti sa nachádzajú aj ďalšie dve jaskyne. Objekty spolu vytvárajú rozsiahly labyrint komôr a chodieb, ktoré boli vytesané do tenkej vrstvy vápenca.
Rieka Sarandaporo tu vytvorila to, čo dnes poznáme ako Vromonerský kaňon. Názov Vromoner pritom pochádza z gréčtiny a znamená „páchnuca voda“, čo odkazuje na sírne pramene v hlbinách jaskyne. Síra tu spôsobuje typický zápach pripomínajúci zhnité vajcia, prúd vody preteká celou jaskyňou a pri jej vstupe sa vlieva do rieky.
Jedinečný ekosystém, v ktorom majú pavúky hody
Takéto prostredie je mimoriadne špecifické tým, že podporuje vznik jedinečného ekosystému, ktorý je založený na tzv. chemoautotrofii.
Na rozdiel od bežnejších ekosystémov, ktoré sú závislé od fotosyntézy – rastlín, rias a slnečného svetla –, tu tvoria základ potravného reťazca mikroorganizmy schopné získavať energiu chemickými reakciami (najmä oxidáciou zlúčenín síry).
Veľké množstvo baktérií milujúcich síru tu následne vytvára lepkavý biofilm. Ten pokrýva časti jaskyne a stáva sa výživnou potravou pre larvy pakomárov a rôzne druhy múch. A práve tieto drobné organizmy sú následne kľúčovým zdrojom potravy pre pavúky žijúce v jaskyni.
Dôkazom toho je aj fakt, že najväčšia časť obrovskej pavúčej siete sa nachádza v zadnej časti jaskyne. Výskumný tím si totiž v tejto oblasti všimol aj nezvyčajne hustý roj drobných múch z čeľade Chironomidae.
Obrovské siete tká aj Darwinov kôrový pavúk, sú dlhé aj 25 metrov
Portál IFL Science tému o štúdii publikovanej v roku 2025 v časopise Subterranean Biology uzatvára poznámkou, že tisíce pavúkov žijúcich v grécko-albánskej Sírnej jaskyni rozhodne nie sú jedinými známymi „architektmi“ gigantických sietí.
Do popredia sa v tomto kontexte dostáva napríklad Darwinov kôrový pavúk (Caerostris darwini), ktorého možno nájsť v nížinných lesoch východného Madagaskaru. Hoci je veľký len približne ako minca, jeho kruhové siete môžu dosahovať rozpätie od 900 až do 28 000 cm², pričom sa dokážu natiahnuť až do dĺžky 25 metrov nad vodnými plochami.
Nahlásiť chybu v článku