Foto: Fastfission : File:Nagasaki 1945 - Before and after.jpg.U.S. National Archives : RG 77-MDH (according to William Burr, The Atomic Bomb and the End of World War II, National Security Archive Electronic Briefing Book No. 162). / Public domain

Dnes si pripomíname 75. výročie atómového bombardovania mesta Nagasaki.

Je 9. august a nad japonským mestom Nagasaki sa ocitajú bombardéry B-29 Superfortress a na palube jedného z nich sa nachádza atómová bomba s názvom Fat Man. O 11:01 veliteľ Charles W. Sweeney nariadi, aby bola na mesto zhodená bomba, ktorá rozhodne nielen o osude jej obyvateľov, ale aj celej druhej svetovej vojne.

Udalosti po Hirošime

Krátko po bombardovaní japonského mesta Hirošima americký prezident Truman oznámil, že ak Japonsko neprijme ich podmienky, môžu očakávať z neba padajúcu skazu. Japonská vláda nereagovala.

Hirošima po bombardovaní. Foto: US government, Post-Work: User:W.wolny [Public domain], via Wikimedia Commons
Americká vláda sa snažila upozorniť obyvateľov japonských miest, ktoré boli vybrané za potenciálne ciele, medzi nimi aj Nagasaki, že ich mesto môže byť zbombardované rovnako ako Hirošima. Japonskí vojaci však tieto letáky zbierali a likvidovali, aby medzi ľuďmi nevyvolávali paniku.

Plutóniový Fat Man

Američania takisto Japonsko neustále varovali, že podobný útok ako na Hirošimu, môže prísť kedykoľvek. Keďže Japonsko tieto výzvy ignorovalo, tri dni po Hirošime, 9. augusta 1945, vzlietol americký Boeing B-29 Superfortress nazvaný Bockscar vybavený plutóniovou náložou smerom k japonskému pobrežiu.

Bombardér B-29 s posádkou pred druhým bombardovaním. Foto: ASAF [Public domain], via Wikimedia Commons
Na rozdiel od bomby zhodenej na Hirošimu bola bomba s názvom Fat Man vybavená plutóniovou náložou (bomba zhodená na Hirošimu bola uránová). V podstate rovnaká plutóniová bomba bola odpálená v rámci testu Trinity 16. júla 1945 na opustenej leteckej základni Alamogordo v púšti White Sands v Novom Mexiku. Test dokázal, že takáto bomba dokáže fungovať a môže byť použitá v rámci ukončenia vojny.

Prvý jadrový výbuch na svete v rámci oprácie Trinity. Bomba Gadget v čase 0,016 sekundy po výbuchu. Foto: Berlyn Brixner / Los Alamos National Laboratory [Public domain], via Wikimedia Commons

Smeroval na Kokuru

Formácia lietadiel zamierila na japonské mesto Kokura, ktoré malo byť obeťou ďalšej jadrovej skazy. Plán útoku bol takmer totožný ako na Hirošimu. V Kokure sa nachádzal veľký cisársky sklad zbraní, a preto bol dôležitým vojenským cieľom.

Keď ale formácia dorazila k japonskému pobrežiu, ukázalo sa, že jedno z lietadiel na miesto stretnutia nedorazilo. Lietadlo Bockscar vybavené plutóniovou bombou sa rozhodlo čakať 40 minút, avšak lietadlo stále nedorazilo. Rozhodli sa preto pokračovať bez neho.

Zostavovanie bomby Fat Man. Foto: War Department. Office of the Chief of Engineers. Manhattan Engineer District. (08/16/1942 – 12/31/1946) ( Most Recent) / Public domain

Prileteli na Kokuru, avšak mesto z takmer troch štvrtín zakrýval mrak. Lietadlo krúžilo nad Kokurou, no rýchlo mu dochádzalo palivo. Aby celá misia nevyšla nazmar, rozhodli sa zamieriť k náhradnému cieľu, ktorým bolo mesto Nagasaki. Toto mesto bolo zvolené za alternatívny cieľ kvôli veľkému prístavu s vojenským potenciálom a tiež kvôli významnej priemyselnej činnosti, ktorá zahŕňala aj výrobu zbraní.

Poplach nad Nagasaki

Už ráno o 7:50 Japonci zachytili formáciu niekoľkých nepriateľských lietadiel a bol vyhlásený poplach, ktorý smeroval aj do mesta Nagasaki. Poplach bol ale po 40 minútach odvolaný. O 10:53 uvideli dva bombardéry B-29 a Japonci tak predpokladali, že lietadlá vykonávajú iba prieskum.

Presne o 11:00 zhodilo druhé lietadlo meracie prístroje umiestnené na padákoch a o minútu neskôr, o 11:01, sa v oblačnosti nad Nagasaki objavila trhlina. Kapitán tak prikázal zhodiť na mesto bombu Fat Man, veľkú 2,34 metra a vážiacu 4 a pol tony. Bomba v sebe obsahovala 6,4 kilogramu štiepneho plutónia 239.

Atómová bomba Fat Man. Foto: U.S. Department of Defense [Public domain], via Wikimedia Commons
Bomba padala 43 sekúnd a vo výške 469 metrov nad mestom explodovala. Nagasaki zasiahla okamžitá teplota o výške až 3 900 stupňov Celzia a vietor o rýchlosti 1 000 km/h. Výbuch zabil okamžite 35- až 40-tisíc ľudí a zranil 60-tisíc ľudí, pričom celkový počet mŕtvych sa odhaduje na 60- až 80-tisíc ľudí. Bomba mala silu 21 kiloton TNT, čo bolo v porovnaní s bombou zhodenou na Hirošimu až o 5 kiloton viac.

Výbuch atómovej bomby v Nagasaki odfotografovaný obyvateľom mesta. Foto: Hiromichi Matsuda (松田 弘道, ?-1969) [Public domain], via Wikimedia Commons
Aj keď okamžitý počet obetí je enormný, mohol byť oveľa väčší. Bomba totiž dopadla o tri kilometre ďalej, ako sa plánovalo a hlavná časť mesta bola krytá.

wikimedia.org (U.S. Department of Defense)

Plánovanie ďalších útokov a kapitulácia

Aj keď sa to už neudialo, v prípade, ak by Japonsko nekapitulovalo, plánovali Američania zhodiť ďalšiu atómovú bombu asi 17. alebo 18. augusta. Ako možné ciele prichádzali do úvahy mesto Kokura, Jokohama či Japonský cisársky palác. K tomuto ale nedošlo, keďže súčasne s útokom na Nagasaki vyhlásil Japonsku vojnu aj Sovietsky zväz.

Bombardovanie Nagasaki. Foto: Charles Levy [Public domain], via Wikimedia Commons
To bola rana z milosti, s ktorou sa ani japonský cisár nedokázal vyrovnať. Kombinácia „vymazania“ ďalšieho významného mesta z mapy Japonska atómovou bombou a strach z útoku zo strany Sovietov, cisára Hirohita primäli k tomu, aby prijal podmienky Spojencov.

Cisár Hirohito v prejave povedal, že nepriateľ má novú desivú zbraň s takou silou, ktorá môže ukončiť mnoho nevinných životov a spôsobiť nesmiernu škodu. “Ak by sme pokračovali v boji, nielen že by to malo za následok vymazanie japonského národa, ale tiež by to viedlo k celkovému zániku ľudskej civilizácie,” povedal Hirohito.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )