Ľudstvo dosiahlo úspech, ozónová diera sa zmenšila: Keď krajiny dôverujú vede, pokrok je možný

Ozónová diera v atmosfére Zeme bola v roku 2024 menšia než v rokoch 2020 až 2023. V najbližších desaťročiach by sa mohla úplne zaceliť, uviedla v utorok Svetová meteorologická organizácia (WMO). TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.

Veľkosť ozónovej diery bola tiež menšia než priemer z rokov 1990 až 2020. Dôvodom boli sčasti prirodzené atmosférické javy spôsobujúce každoročné výkyvy. Rozhodujúcim faktorom však bolo zníženie používania umelých látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v uplynulých desaťročiach, uvádza sa vo výročnej správe WMO.

Správa pri príležitosti významného výročia

Správu vydali pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy a 40. výročia Viedenského dohovoru, vďaka ktorému sa prijali prvé opatrenia na ochranu ľudí a planéty pred škodlivým UV žiarením prenikajúcim cez poškodenú ozónovú vrstvu.

Po dohovore z roku 1985 nasledoval Montrealský protokol zo 16. septembra 1987, ktorý bol zameraný na vyraďovanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú chlórfluórované uhľovodíky používané v chladiacich zariadeniach alebo aerosólových sprejoch.

Podľa WMO sa doposiaľ ukončila výroba a spotreba viac ako 99 percent regulovaných látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. „V dôsledku toho sa predpokladá, že ozónová vrstva sa do polovice tohto storočia obnoví na úrovne z 80. rokov 20. storočia,“ píše sa v utorkovej správe. Analýza z roku 2022 odhadla, že úplná obnova sa pravdepodobne dosiahne nad Arktídou do roku 2045 a nad Antarktídou do roku 2066.

Slová generálneho tajomníka OSN

„Pred 40 rokmi sa krajiny spojili, aby podnikli prvý krok pri ochrane ozónovej vrstvy – pod vedením vedy a zjednotení v konaní,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres. „Viedenský dohovor a jej Montrealský protokol sa stali míľnikom multilaterálneho pokroku. Dnes sa ozónová vrstva zotavuje. Tento úspech nám pripomína, že keď krajiny dbajú na upozornenia vedy, pokrok je možný,“ vyhlásil.

Ozónová vrstva je súčasťou stratosféry vo výške až do 50 kilometrov nad povrchom Zeme. Ak by sa ozón v tejto vrstve skoncentroval, predstavoval by „obal“ s hrúbkou tri milimetre. Ozón (O3) pohlcuje v stratosfére ultrafialové žiarenie typu C a oslabuje vplyv ultrafialového žiarenia typu B. Zvýšený prienik ultrafialového žiarenia typu B cez ozónovú vrstvu vážne ohrozuje zdravie človeka a negatívne pôsobí aj na ekosystémy.

Pozri aj:

Ľudia si „šňupnú“ a majú okamžitý nával energie: Na trhu sa objavil zvláštny kofkain, môže…