Michael Haneke patrí medzi výrazné mená súčasnej svetovej kinematografie. Jeho snímky sa vyznačujú zvláštnym autorským, charakteristickým rukopisom a sú divácky a kritikou kladne hodnotené.
Film Funny Games USA
Preslávil sa najmä snímkom Pianistka o učiteľke klavíra, ktorá si vytvorí intímny, avšak veľmi zvláštny vzťah so svojím žiakom, založený na jej fetiše. Minulý rok mu vyšiel film Happy End, ktorý hovorí o kríze medziľudských vzťahov ale aj o kríze spoločnosti.
Tieto filmy majú už na prvý pohľad ironické názvy. A podobne vystavaný je aj ich dej, s množstvom občas až bizarných scén. Rovnako to je aj vo filme Funny Games USA. Takže ak ste predpokladali, že sa na tomto filme zabavíte, asi vás sklameme.
Haneke vytvoril vo Funny Games USA remake na svoj vlastný film Funny Games z roku 1997. Jediné, čím sa líšia, je ich herecké obsadenie a jazyk. V hlavných úlohách sa predstavili okrem iného Tim Roth, Michael Pitt alebo Naomi Watts. A kým pôvodná verzia bola v nemčine, tak táto je v angličtine. Ide teda o veľmi zaujímavý snímok, ktorý je na vlas totožný s tým predchádzajúcim. Ak neveríte, porovnanie scén z oboch filmov nájdete v tomto videu.
Funny Games USA je akousi sondou do dnešnej brutálnej spoločnosti a toho, ako násilie ovplyvňuje našu kultúru. Predstavte si, že prídu ku vám na návštevu dvaja milí a usmievaví mladíci Peter a Paul. Po chvíli však divák zisťuje, že niečo nie je v poriadku a návšteva sa tak skoro nechystá odísť. Čo by ste robili v tejto situácii? Anna a jej rodina ešte nemajú ani tušenia, aká drsná hra na nich čaká. Hostia sa totiž chcú len hrať. A to veľmi škaredú hru plnú sadizmu.
„Chcete sa staviť, že do deviatej rána budete mŕtvi?“ Tento psychologický thriller je plný momentov, ktoré vytvárajú desivú atmosféru, ktorá je ešte viac umocnená vďaka presvedčivému výkonu hercov. Po celý čas vás teda bude držať v napätí, čo dvaja návštevníci ešte plánujú. Všetci síce dokážeme predpokladať, čo sa stane. Aj tak vás to však vždy zaručene prekvapí a posadí späť do stoličiek.
Atmosféru filmu dotvárajú aj dlhé zábery a dialógy, za pomoci ktorých sa Hanekemu podarilo ešte viac vykresliť charaktery postáv. V pôvodnej verzii sú veci, ktoré by už urobil inak. Napriek tomu tak nespravil. Nechal každý záber po zábere identický. Napriek tomu sa vyznenie oboch filmov líši. „Iní herci pred kamerou – iný akcent. To bolo pre mňa zaujímavé,“ hovorí Haneke.
Nakoniec je však vo filme len toľko násilia, koľko si naša myseľ dokáže predstaviť. Márne by sme v ňom hľadali scény s prelievaním krvi. No napriek tomu sa Hanekemu podarilo esteticky vytvoriť atmosféru, po ktorej zostane divák veľmi znepokojený. Zostane mu výnimočný kinematografický zážitok, na ktorý tak skoro nezabudne. Veď usúďte sami.
Pozri aj: 10+ chýb a nelogických vecí a vo filmoch, ktoré ste si doteraz možno ani nevšimli a nedávajú zmysel
csfd.cz, kinema.sk
Nahlásiť chybu v článku