Európske krajiny nie sú dostatočne pripravené na útoky dronov a nie sú schopné jednoznačne určiť, že Rusko stojí za sériou nedávnych dronových incidentov na európskych letiskách a v blízkosti vojenských zariadení. Vyplýva to zo štúdie britského Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) a nemeckej Nadácie Hannsa Seidela (HSS). V nedeľu na to upozornila agentúra DPA.
správy od nás budete mať ako prví.
„Táto správa konštatuje, že je vysoko pravdepodobné, že Kremeľ uskutočnil kampaň s využitím bezpilotných lietadiel v Európe,“ uvádza sa v štúdii.
Úroveň detekcie dronov je nerovnomerná a možnosti reakcie neprimerané
„Naše kľúčové zistenie je, že súčasná európska architektúra na boj proti bezpilotným lietadlám ešte nezodpovedá úrovni tejto hrozby, hoci NATO, Európska únia a národné vlády venujú tejto otázke väčšiu pozornosť,“ uvádzajú autori.
Štúdia upozorňuje, že úroveň detekcie dronov v európskych štátoch je nerovnomerná, možnosti reakcie sú neprimerané a pripisovanie zodpovednosti je stále príliš pomalé na to, aby podporilo včasné odstrašenie.
Štúdia uvádza, že pripisovanie zodpovednosti zostáva kľúčovou výzvou pre európske vlády a konštatuje, že zatiaľ žiadna z nich verejne z incidentov neobvinila Rusko.
„Jedným z dôvodov, na ktorý nás európski predstavitelia v rámci nášho výskumu upozornili, je to, že príslušné vlády sa zameriavali skôr na národnú reakciu ako na prepojenie súvislostí v rámci celej Európy,“ uviedli autori.
Štúdia mapovala 144 prípadov medzi augustom 2024 a februárom 2026 v 12 štátoch NATO a Írsku. Výsledky prichádzajú v rovnakom čase ako varovania litovskej vojenskej rozviedky.
Litovská vojenská rozviedka varuje pred úvahami Ruska o útoku na kritickú infraštruktúru v Pobaltí
Ako sme vás nedávno informovali, tá má disponovať informáciami, že Moskva zvažuje útok na objekty kritickej infraštruktúry v niektorom z pobaltských štátov, pri ktorom by použila dron ukrajinskej výroby. Informoval o tom spravodajský portál 15min s odvolaním sa na ministra obrany Robertasa Kaunasa.
„Máme informácie, že Rusko zvažuje vykonanie nekonvenčných kinetických útokov proti kritickej infraštruktúre v pobaltskom regióne. Je pravdepodobné, že na tento účel by mohlo použiť drony ukrajinskej výroby,“ uviedol minister pre litovský portál s tým, že konkrétne objekty ani čas možného útoku nie sú známe.
Podľa ministra by malo ísť o tzv. operáciu „pod falošnou vlajkou“, ktorá má navodiť dojem, že útok nepochádza z Ruska, ale zodpovednosť zaň nesie iná krajina. Napätie v regióne rastie od mája, keď Moskva začala šíriť nepodložené tvrdenia, že pobaltské krajiny umožňujú Kyjevu využívať svoj vzdušný priestor na útoky na ruské územie. Litva, Lotyšsko aj Estónsko tieto obvinenia odmietajú. Prezident Gitanas Nausėda zdôraznil, že litovské územie nebolo a nebude využité na vojenské operácie tretích krajín proti susedom.
Pobaltské štáty a Poľsko upozorňujú, že Rusko v posledných rokoch vykonáva v regióne rôzne sabotážne aktivity, pričom útok dronom by predstavoval nový stupeň eskalácie. V Litve sa v poslednom období zrútilo viacero bezpilotných lietadiel, ale podľa armády išlo o ukrajinské stroje vychýlené ruskými elektronickými rušičkami počas útokov na ciele v Rusku. Minulý rok do Litvy neúmyselne vleteli aj dva ruské drony.
Americké spravodajské služby sa domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin by už túto jeseň mohol vyprovokovať obmedzený útok alebo inú formu ozbrojenej provokácie proti niektorému členskému štátu NATO. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ). Cieľom Moskvy by podľa ich hodnotenia bolo preveriť odhodlanie Aliancie brániť svojich členov podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Podľa spravodajských služieb nejde o scenár rozsiahlej vojenskej invázie. Pravdepodobnejšia je obmedzená operácia s cieľom otestovať jednotu spojencov.
Nahlásiť chybu v článku