Ak by odrazu vymizli ľudia, ďalším druhom schopným vybudovať civilizáciu by podľa vedcov mohli byť chobotnice, pretože sú inteligentné, dokážu používať nástroje a sú schopné žiť v spoločenstvách. TASR informuje na základe správy servera Popular Mechanics.
Vymieranie druhov patrí medzi bežné súčasti života na Zemi. Zmeny životného prostredia, činnosť iných druhov, ale aj prírodné katastrofy spôsobujú, že druhy vymierajú prakticky neustále a na ich miesto nastupujú nové druhy. Okrem postupného vymierania druhov však z času na čas nastane masové vymieranie druhov zvyčajne spôsobené práve prírodnými katastrofami.
Vedci doteraz na základe fosílnych dôkazov identifikovali päť takýchto udalostí – posledným bolo masové vymieranie druhov pred 66 miliónmi rokov, pri ktorom z povrchu našej planéty zmizli aj dinosaury.
Do roku 2080 môže vyhynúť až 50 percent druhov
Podľa vedcov v súčasnosti prebieha šieste masové vymieranie. Tentoraz ho však nespustila žiadna prírodná katastrofa, ale aktivita jedného konkrétneho druhu – človeka. Štúdia zverejnená v roku 2023 vo vedeckom žurnále PNAS uvádza, že činnosť človeka prostredníctvom zmeny klímy a straty životného prostredia nenávratne poškodila biodiverzitu planéty. Iná štúdia zverejnená v roku 2022 vo vedeckom časopise Nature zase uvádza, že do roku 2080 môže vyhynúť až 50 percent druhov, ak ľudia výrazne neznížia emisie skleníkových plynov a odlesňovanie prostredia.
Nový dominantný druh by zrejme vzišiel z mora
Ľudská činnosť však môže spôsobiť i vyhynutie samotných ľudí, či už pomaly postupnou zmenou životného prostredia alebo aj náhle napríklad v dôsledku jadrovej vojny. V takom prípade by vymieranie nepostihlo iba ľudí, ešte rýchlejšie by postihlo aj najbližších príbuzných človeka – ľudoopy a opice. Nový dominantný druh planéty by preto zrejme nevzišiel z pevniny, ale z mora, domnievajú sa vedci.
Biológ Tim Coulson, ktorý na Oxfordskej univerzite skúma ekológiu a evolúciu, považuje za jedného z kandidátov na dominantný druh planéty chobotnice. Na jednej strane pripúšťa, že existuje množstvo scenárov, pri ktorých chobotnice planétu neovládnu, na druhej strane však uvádza, že disponujú množstvom predností, ktoré by im to mohli umožniť.
Inteligencia
Jednou z výhod chobotníc je ich inteligencia. Existujú záznamy a dôkazy o tom, že dokážu používať nástroje. Voľne žijúce chobotnice napríklad používajú škrupiny kokosových orechov ako prenosný štít alebo úkryt, chobotnice chované v laboratórnych podmienkach použili nástroje na vyriešenie prekážok v bludiskách a dokonca navštívili iné chobotnice v susedných akváriách, dodáva Coulson.
Umožňuje im to inteligencia, ktorá je síce vysoká, no odlišuje sa od tej ľudskej a pripomína skôr počítačovú inteligenciu, uvádza Andy Dobson z Princetonskej univerzity. Dôvodom je komplikovaný nervový systém chobotníc rozložený po celom tele spájajúci oči, mozog a osem chápadiel chobotníc. Podľa Dobsona preto pripomína skôr obrovské výpočtové centrum.
Obratnosť
Ďalšou výhodou chobotníc je podľa Coulsona ich obratnosť, ktorá im umožňuje jemne a presne manipulovať s predmetmi. Nemajú však chrbticu, preto by podľa biológa zrejme zakladali mestá vo vode. Na to by však potrebovali zdroj lacnej energie – tú by mohli v pobrežných oblastiach získavať z príboja alebo prílivu a odlivu, vo väčších hĺbkach zase z hydrotermálnych zdrojov, dodáva Coulson.
Najväčšou prekážkou ovládnutia planéty chobotnicami by mohla byť ich nespoločenskosť.
Neštítia sa kanibalizmu
Chobotnice majú povesť samotárov a neštítia sa ani kanibalizmu, hoci niektoré druhy chobotníc žijú v skupinách. Na vybudovanie miest by preto museli byť výrazne spoločenskejšie, uvádza Peter Godfrey-Smith z Univerzity v Sydney.
Chobotnice navyše od rodičov dedia iba veľmi málo z ich kultúry, čo súvisí so spôsobom, akým sa rozmnožujú – samica nakladie oplodnené vajíčka do škáry a ponechá ich svojmu osudu. Na úspešné založenie civilizácie by preto chobotnice museli byť výrazne spoločenskejšie, tvrdí Godfrey-Smith.
Ak sa civilizáciu nepodarí založiť chobotniciam, môže sa to podariť iným druhom. Podľa Dobsona môžu byť prekvapivým víťazom hlísty, Godfrey-Smith to skôr odhaduje na kakaduov.
Slováci chcú Sephoru aj svetoznámy diskont. Viacerým reťazcom sa u susedov darí, my ich zatiaľ nemáme
Mirka odišla z práce a presťahovala sa na Lombok: Jedlo v reštaurácii ma stojí 1 euro, riešim menej zbytočností
Naša redaktorka spala v izbe s cudzími ľuďmi za 15,60 eura na noc. Ako budú 1. a 8. mája otvorené obchody?
Bolo to ako zhodenie 40 atómových bômb: Havária v Černobyli patrí k najtragickejším udalostiam v dejinách
Nezomreli okamžite, hlavy žili ďalej aj bez tela. Popravy gilotínou boli vo Francúzsku bežné aj pred desiatkami rokov
Tvrdil, že situáciu v Černobyli má pod kontrolou. Riaditeľa elektrárne potom odsúdili na 10 rokov v pracovnom tábore
Muž, ktorý vychoval Al Caponeho: Mafiánsky bos Johnny Torrio naháňal strach aj Mussolinimu, zomrel pri holení











Nahlásiť chybu v článku