Ak máte doma smarthodinky, môžete skúsiť urobiť malý experiment. Priložte ich k povrchu rôznych druhov ovocia a zeleniny. Zistíte, že napríklad po priložení k banánu či k jablku namerajú hodinky tep. Ako je niečo také možné?
Tajná superschopnosť banánov?
Ako informuje web IFL Science, pri viacerých druhoch ovocia nameriate smarthodinkami pulz. Pri niektorých je dokonca taký vysoký, že to pôsobí, ako keby boli po extrémnej námahe. Nemusíte však mať obavy, banány neožívajú a aj naďalej ich môžete veselo hádzať do mixéra, ak si chcete vyrobiť smoothie.
Za všetko môže jav, ktorému sa hovorí fotopletyzmografia (PPG). Práve za pomoci PPG merajú inteligentné zariadenia pulz. Ide o neinvazívnu techniku, v rámci ktorej sa merajú objemové zmeny v prietoku krvi tak, že na pokožku svieti svetlo. Následne sa sleduje, ako sa toto svetlo absorbuje a odráža. PPG sa využíva napríklad aj pri pulzných oxymetroch v klinickom prostredí.
Experiment sme vykonali aj my
Keď vaše srdce bije, na krátky čas sa zvýši objem krvi v malých kapilárach tesne pod povrchom kože. Zvýšenie prietoku krvi mení množstvo absorbovaného a odrazeného svetla, a na základe sledovania týchto zmien sa určuje pulzová frekvencia. Ak ale priložíte smarthodinky k povrchu banána, namerajú pulz v hodnotách okolo 85 úderov za minútu.
Pri nektárinkách a avokádach nameriate okolo 70 úderov za minútu. Zdá sa, že kivi je vystresované, lebo pri tomto ovocí tep vyletel až k číslu 110. Naopak, pri paradajkách nebol zaznamenaný žiaden tep. Experiment sme otestovali aj my. Priložili sme smarthodinky Garmin venu 4 k banánu. Dostali sme hodnoty od 80 po 85 úderov za minútu. Skúsili sme hodinky priložiť aj k jablku. V tomto prípade zariadenie zaznamenalo tep 57 až 65 úderov za minútu.
Čo sa deje?
Prečo je to tak? Nech priložíte smartzariadenie k akémukoľvek predmetu, stále sa pokúsi za pomoci PPG získať údaje. To znamená, že akékoľvek náhodné výkyvy v spôsobe, akým sa svetlo pohlcuje a odráža (či už ide o vibrácie alebo pohyb), zachytí algoritmus tohto zariadenia a premení ich na pulz.
Samozrejme, smarthodinky dnes toho dokážu omnoho viac, ako len meranie tepu. Sledujú viacero aspektov ľudského zdravia, vrátane kvality spánku. Očakáva sa však, že v budúcnosti budú ich súčasťou ešte sofistikovanejšie senzory. Možno jedného dňa dokážu zmerať aj hladinu cukru v krvi či iné parametre, ktoré nám poskytnú celkový náhľad na naše zdravie a stav nášho tela.
Čo je nové vo svete vedy?
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, pozrite si napríklad náš článok o megaprojekte, ktorý začali stavať experti v Číne. S veľkým množstvom obyvateľov, husto osídlenými oblasťami a s neustále rastúcim priemyslom čelí krajina hrozbe nedostatku energie. Navyše, usiluje sa zbaviť závislosti od fosílnych palív.
Čínske úrady sa preto rozhodli hneď pre niekoľko projektov, ktoré by im umožnili ťažiť z vodnej energie. Krajina tak nielenže využije obrovský energetický potenciál regiónu, ale dosiahne aj bezprecedentnú mieru kontroly nad kľúčovými vodnými zdrojmi, od ktorých sú závislé susedné štáty. Hlavným projektom je Muoto (hovorí sa mu aj Medog) – priehrada na rieke Yarlung Tsangpo.
Stavba megaprojektu sa oficiálne začala v júli 2025 a jej náklady sa šplhajú do ohromujúcich výšin. Odhaduje sa, že dosiahnu 168 miliárd dolárov. Predpokladá sa, že projekt sa podarí dokončiť v priebehu nasledujúcich 10 rokov a s odhadovaným ročným výkonom 300 terawattov zatieni všetky ostatné vodné elektrárne na svete.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku