Oproti iným krajinám, ktoré zápasia s populačnou krízou – napríklad Japonsko so starnúcou spoločnosťou – nie je hlavnou príčinou dramatického úbytku obyvateľov Bulharska samotný pokles pôrodnosti. Hoci aj ten zohráva svoju úlohu, krajina sa od väčšiny štátov Európskej únie odlíšila pre vysokú úmrtnosť a rozsiahly odlev obyvateľov do zahraničia.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako ukázal Eurostat, v roku 2024 pripadalo v Bulharsku 1,72 dieťaťa na jednu ženu, vďaka čomu sa krajina stala štátom s najvyššou mierou pôrodnosti v Európskej únii. To však neznamená, že jej demografická situácia je z pohľadu pôrodnosti priaznivá. Problém nízkej pôrodnosti sa totiž týka celej Európy. Hoci Bulharsko dosiahlo v rámci EÚ najvyššiu hodnotu, podľa OECD je na prirodzenú obnovu populácie potrebná úhrnná plodnosť na úrovni približne 2,1 dieťaťa na ženu.
Bulhari utekajú, odišlo ich už 2,5 milióna
Za úbytkom obyvateľov Bulharska stojí aj vysoká úmrtnosť. Jednou z hlavných príčin je však rozsiahla emigrácia, s ktorou úzko súvisí aj odlev mozgov. Podľa údajov, ktoré v roku 2025 citovala bulharská tlačová agentúra BTA, odišlo z krajiny za posledných 35 rokov viac ako 2,5 milióna ľudí. Veľkú časť z nich tvorili vysokokvalifikovaní ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Jednotlivé depopulačné faktory sa navzájom posilňujú. Odchod mladých ľudí vedie k starnutiu regiónov a znižuje počet ľudí v produktívnom a reprodukčnom veku. Mnohí odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami, vyššími mzdami a kvalitnejšími službami, čím sa rozdiely medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi ešte zväčšujú. A pretože niet ľudí, niet ani sily, ktorá by miesta vzkriesila.
Úpadok Bulharska priťahuje nemalú pozornosť. Fotožurnalistka Yana Pasková upozorňuje, že kedysi významné piliere miestneho rozvoja – školy, podniky či dopravná infraštruktúra – v mnohých regiónoch chátrajú. Zlomovým obdobím sa podľa nej stal najmä prechod po roku 1989, keď pád komunistického režimu a transformácia ekonomiky viedli k zániku časti priemyselných podnikov a pracovných miest. V kombinácii s dlhodobo nízkou pôrodnosťou, vysokou úmrtnosťou a emigráciou čelí Bulharsko jednej z najvýraznejších populačných kríz v Európe.
Cestovateľka Bulharsko navštívila, chcela z neho odísť
Ukážku života v krajine ponúka cestovateľka Nahana, ktorá do Bulharska zamierila nedávno a nadšená nebola. Jej subjektívna skúsenosť začína v meste Karlovo a opisuje, že celá stanica pôsobí ako časová kapsula a skanzen socializmu. Informačná tabuľa nie je digitálna, budova zostala v pôvodnom stave a vymenené nie sú dokonca ani staré poštové schránky. Mesto pôsobí vyľudnene, cesty sú zanedbané, fasády budov opadávajú a za stanicou dokonca vidieť zberný dvor a človeka, ktorý prehľadával odpadkový kôš.
Vedľa rozbitej budovy pritom stojí nové auto, čo sledovatelia ironicky komentovali ako „typicky bulharský“ pohľad. Žartovali, že môže ísť o situáciu, keď niekto dostane eurofondy na opravu stanice, no namiesto toho si kúpi nový Mercedes.
Za približne dvojhodinovú cestu vlakom z Karlova do Sofie zaplatila Nahana 8 eur za lístok v prvej triede. Počas jazdy ukázala aj stav toaliet, ktoré pripomínajú staršie vlaky známe zo Slovenska. Zároveň však upozornila, že hoci sú mnohé vagóny staré, viaceré z nich už prešli aspoň čiastočnou rekonštrukciou interiéru.
Po príchode na hlavnú stanicu v Sofii si všimla poškodené vybavenie aj množstvo kasín. Tvrdí, že v Bulharsku ich je mimoriadne veľa. Samotná Sofia už pôsobí modernejšie – rušné časti mesta prešli obnovou, je tu dokonca metro a vidieť aj istý ekonomický rozvoj. Napriek tomu v uliciach zostávajú prvky, ktoré na Slovensku už takmer zmizli a pripomínajú minulosť, napríklad malé stánky ponúkajúce alkohol rôzneho druhu. Nechýbajú rozkopané cesty a hotely z čias socializmu.
Svoje video cestovateľka nazvala: „Z tejto krajiny chcú všetci odísť… A ja som chcela odísť tiež.“
Bulharov lákajú späť
Tzvetan Spassov – vedúci riadiaceho orgánu Programu rozvoja ľudských zdrojov na bulharskom ministerstve práce a sociálnych vecí – na fóre Európa na Balkáne: Spoločne prostredníctvom vedomostí uviedol, že extrémne nepriaznivý demografický vývoj predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorým Bulharsko čelí. Podľa jeho slov bude zvládnutie populačného úbytku rozhodujúce pre budúcnosť krajiny.
Rázne riešenia sa v prípade Bulharska stávajú čoraz väčšou nevyhnutnosťou, ak chce krajina krízu zvrátiť. Jednou z najrýchlejších ciest môže byť návrat vlastných občanov žijúcich v zahraničí. V roku 2025 preto Bulhari predstavili kampaň Vyberám si Bulharsko, ktorej cieľom je podporiť návrat emigrantov a uľahčiť ich opätovné začlenenie do spoločnosti. Program ponúka viacero foriem podpory – od príspevkov na bývanie a dopravu počas prvých 12 mesiacov po návrate, cez dotované pracovné miesta, až po pomoc kariérnych poradcov pri hľadaní zamestnania či ďalšie finančné stimuly, ktoré majú odstrániť najväčšie prekážky spojené s návratom do vlasti.
„Poskytli sme možnosti bezplatných kurzov bulharského jazyka, a to aj pre rodinných príslušníkov, ako aj rôzne formy odbornej prípravy,“ dodal Spassov.
Slovensko by sa mohlo inšpirovať
Podobné kampane by mali zaujímať aj Slovensko, ktoré bojuje s nízkou pôrodnosťou a so starnúcou spoločnosťou. Ako sme vás už informovali, Slovensko okrem toho minulý rok skončilo na chvoste svetového rebríčka porovnávajúcom schopnosť krajín lákať talenty. Umiestnili sme sa na 58. mieste zo 69 hodnotených krajín, teda len o dve priečky pred Bulharskom. Alarmujúci bol ukazovateľ odlevu mozgov, kde sa SR umiestnila najhoršie.
Inštitút slobody a podnikania (ISP) v kontexte tejto témy priblížil, že z vydania IMD World Talent Ranking 2025 vyplýva, že top manažéri motivovaní presťahovať sa za prácou sú poháňaní globálnou neistotou. Finančné zabezpečenie a hmotné výhody sa v súčasnosti najčastejšie uvádzajú ako rozhodujúce faktory pre sťahovanie manažérov, priblížili odborníci.
To by malo byť v kontraste s obdobím pred pandémiou COVID-19, keď sa kvalita života, kultúrna a jazyková príbuznosť prostredia umiestnili vyššie. Autori rebríčka skonštatovali, že je to výsledok kombinácie kríz od vojen v Európe a na Blízkom východe až po zrýchlenie inflácie a rastúce ceny potravín a energií.
„Výsledky potvrdzujú, že v súboji o talenty zaostávame tak na vládnej, ako aj podnikovej úrovni. Na úplne poslednom mieste sme skončili pri odleve mozgov, veľmi zle skončilo aj hodnotenie vysokých škôl (68. miesto), ale aj základných a stredných škôl (65. miesto) z hľadiska potrieb konkurencieschopnej ekonomiky,“ uviedol predseda ISP Ján Oravec.
Nahlásiť chybu v článku