Ak cestujete vlakom, pripravte sa na zmeny: Horúčavy môžu spôsobiť meškania spojov, ŽSR znižujú rýchlosť vlakov

Teploty na viacerých miestach Slovenska dnes atakujú až 36 °C a dôsledky pocítia aj cestujúci. Železnice Slovenskej republiky zavádzajú preventívne opatrenia, ktoré môžu spomaliť vlakovú dopravu a spôsobiť meškania niektorých spojov.

Extrémne horúčavy sa vracajú a s nimi aj preventívne opatrenia na železnici. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) potvrdili, že ich opäť prijmú spolu s obmedzením rýchlosti.

Cestujúci musia počítať s meškaniami

„Počas najbližších dní očakávame veľmi vysoké teploty, ktoré môžu ovplyvniť prevádzku na železničnej infraštruktúre. Aby bola zachovaná bezpečnosť železničnej dopravy, budeme na vybraných úsekoch tratí podľa vývoja počasia prijímať preventívne opatrenia vrátane dočasného zníženia traťovej rýchlosti,“ informovali ŽSR na sociálnej sieti.

Bezpečnosť zostáva podľa železníc ich prioritou. „Tieto opatrenia môžu ovplyvniť plynulosť dopravy, preto prosíme cestujúcich, aby počítali s možnými meškaniami niektorých vlakov,“ dodali ŽSR.

ZSSK radí pripraviť sa na cestu

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v súvislosti s očakávanými vysokými teplotami v týchto dňoch už poradila cestujúcim, ako sa pripraviť na cestu vlakom. Odporučila im, aby sledovali aktuálnu dopravnú situáciu, počítali s časovou rezervou a mali pri sebe dostatok vody i drobného občerstvenia. Zvýšenú pozornosť je vhodné venovať najmä deťom, seniorom a osobám so zdravotnými ťažkosťami.

„Železničná spoločnosť Slovensko priebežne sleduje prevádzku a v prípade porúch klimatizácie alebo obmedzení na infraštruktúre prijíma operatívne opatrenia podľa konkrétnej situácie,“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček. Klimatizáciou je vybavených 100 percent denných diaľkových vozidiel a približne 80 percent regionálnych. Celkovo ide približne o 90 percent vozidiel ZSSK.

Horúčavy zvyšujú riziko utopenia

Ak vlakom cestujete k vode, mali by ste byť opatrní. Horúčavy totiž zvyšujú riziko utopenia sa. Upozornil na to Slovenský Červený kríž (SČK), poukazujúc na výskum vo Veľkej Británii, podľa ktorého sa počet úmrtí utopením zvyšuje o 7,2 percenta pri každom zvýšení teploty o jeden stupeň Celzia.

Riziko je zároveň takmer päťnásobne vyššie v dňoch, keď teplota presiahne 25 stupňov, v porovnaní s dňami, keď je pod desať stupňov Celzia. „Ak človek s prehriatym organizmom náhle skočí do studenej vody, telo zažíva teplotný šok a reaguje prudkým stresom, dýchanie sa zrýchli a stane sa plytkým, tepová frekvencia sa zvýši a zároveň dôjde k zúženiu ciev,“ priblížil SČK.

Takáto náhla reakcia môže vyústiť do straty vedomia, vážnych porúch srdcového rytmu alebo až do zástavy krvného obehu. „Ak sa v tom čase nachádzate vo vodnom prostredí a mimo dosahu pomoci, riziko utopenia je vysoké,“ upozornil SČK.

Ako sa bezpečne ochladiť vo vode

Pred vstupom do vody preto odporučil ovlažiť si najprv končatiny, postupne trup aj hlavu. Počas ochladzovania je potrebné dostatočne dlho zostať v bezpečí pri brehu. „Ak by vám prišlo nevoľno, viete sa posadiť na breh alebo vás dobre vidia ľudia v okolí. Ak chcete po ochladení plávať ďalej od brehu, majte pri sebe plaveckú bójku,“ spresnil SČK.

Zdravotní záchranári a policajti upozorňujú, že topenie je zväčša tiché a nenápadné. Topiaci sa človek zvyčajne nekričí o pomoc. Hladina sa za topiacim človekom uzavrie približne za 20 až 60 sekúnd. Medzi najčastejšie príčiny tragédií patrí precenenie vlastných plaveckých schopností, vstup do vody pod vplyvom alkoholu, náhle zdravotné komplikácie či teplotný šok po skoku do studenej vody.

Odporúčajú preto kúpať sa len na vyhradených a ideálne strážených miestach. Deti pri vode netreba nechávať bez dozoru ani na krátky čas. Ľudia by nemali chodiť k vode sami a počas plávania by mali na seba navzájom dohliadať.

Čo robiť, ak ste svedkom topenia

V prípade, že sa človek stane svedkom topenia, mal by okamžite privolať pomoc na tiesňovej linke 155 alebo 112 a do vody vstupovať len vtedy, ak tým neohrozí vlastný život. Ak je to možné, treba podať topiacemu sa vetvu, lano, pádlo alebo hodiť plávajúci predmet, ktorého sa môže zachytiť. Po vytiahnutí na breh je potrebné skontrolovať jeho vedomie a dýchanie. Ak osoba nedýcha alebo nedýcha normálne, treba začať stláčať hrudník.

Na Slovensku boli v uplynulých týždňoch a mesiacoch zaznamenané viaceré prípady utopených ľudí. Jedny z najtragickejších boli posledné júnové dni, keď krajinu sužovala vlna horúčav. Na Slovensku sa podľa polície ročne utopí približne 100 až 130 ľudí, väčšina týchto tragédií sa stáva počas troj- až štvormesačnej letnej sezóny. V letných mesiacoch tak počet obetí utopenia podľa preventívnych štatistík dosahuje 30 až 40 osôb mesačne, čo je približne 1,5- až dvojnásobok priemerného mesačného počtu obetí dopravných nehôd.

Pozri aj:

Situácia na Dunaji je kritická: Rieka je na historickom minime, doprava kolabuje a hrozí aj…