Ilustračný záber - Martin Novák v reštaurácii Piváreň u Kultána, ktorej udelil všetkých 5 nožov a podľa Slovákov je jednou z najlepších celej série, foto: TV Markíza (TS)/osobný archív Sara Svobodova

Čo si pre vás naši redaktori pripravili tento týždeň?

Počas tohto týždňa si pre vás naši redaktori opäť pripravili množstvo zaujímavých článkov. V rámci sekcie PREMIUM si môžete prečítať napríklad rozhovor s Jájou, ktorá robí sezónnu prácu v Nórsku, ale určite si nenechajte ujsť aj článok o Slovákoch, ktorí navštívili reštaurácie z Na nože.

Či už sú to exkluzívne reportáže, pútavé rozhovory, tipy na nezvyčajné dovolenky alebo prehľady filmov a seriálov, ktoré musíš vidieť, v našom prémiovom obsahu nájdeš všetko možné. S predplatným Premium nemáš problém dočítať do konca, pretože články máš odomknuté. Za to, že si naším predplatiteľom, ti ale dávame darček. Nový vernostný program plný benefitov, vďaka ktorým dostaneš ešte viac.

Je to jednoduché – čím dlhšie si súčasťou našej Premium rodiny, tým viac kreditov získavaš. Uplatniť si ich vieš v rámci benefitov vo svojej Benefit peňaženke. V praxi to vyzerá tak, že pri zakúpení interez mesačného predplatného v hodnote minimálne 2,99 € dostaneš benefity, napríklad voucher v hodnote 20 eur od COFFEIN. To znie super, nie?

Taktiež sa môžeš rozhodnúť aj pre zakúpenie predplatného v hodnote 7,99 eura, kde okrem interez mesačného predplatného získavaš tiež exkluzívny prístup aj k zamknutému obsahu webov ako je Startitup, Emefka, Fontech či Odzadu. Pritom dostaneš tiež kupón v hodnote 8 eur na nákup na Dedoles.sk. A to sa už naozaj oplatí. Viac sa dočítaš na tejto stránke.

Uvarenie zaživa bolo šialenou smrťou

Voda alebo olej v obrovskom kotle buble či prská a človek je doň vnáraný, až kým vo veľkých mukách neskoná. Aj takto môžeme opísať brutálnu popravu Richarda Roosea, ktorý bol uvarený zaživa.

V našej histórii nájdeme dôkazy či zmienky o rôznych mučiacich praktikách alebo spôsoboch popravy, ktoré ľudia používali a nedá sa o nich ani zďaleka hovoriť ako o humánnych. Podávajú dôkaz o tom, ako ďaleko dokázala zájsť ľudská predstavivosť a túžba spôsobiť bolesť človeku. Už sme vám bližšie predstavili napríklad mučiacu techniku s názvom Biela izba alebo takzvané čínske mučenie vodou. Spoločné mali to, že ich úmyslom nebolo primárne ublížiť fyzicky, ale predovšetkým psychicky. Cieľom bolo priviesť obeť do šialenstva.

Ilustračné foto: Antonio Tempesta, Public domain, via Wikimedia Commons/Profimedia

Poznáme popravy však aj také, pri ktorých ľudia umierali v brutálnych mukách. Jasným dôkazom toho je aj sťahovanie z kože zaživa. Usmrtenie, ktoré postihlo Richarda Roosea za vlády tudorovského kráľa Henricha VIII. v Anglicku, ktorý dal popraviť až 57-tisíc ľudí, ako píše History, a medzi nimi aj dve zo svojich manželiek, možno zaradiť do kategórie strašných mučiacich techník, aké boli vykonávané na človeku.

Vráťme sa však späť v čase, do 16. storočia, kedy Roose žil. Ako vysvetľuje LADbible, v roku 1531 pracoval ako kuchár pre katolíckeho biskupa a kardinála Johna Fishera a bol obvinený z hrozného činu, za ktorý ho čakal desivý a bolestivý trest. Jeho poprava dostáva prívlastok tej „najhoršej“ vôbec.

Viac si môžete prečítať v našom článku: Uvarenie zaživa bolo šialenou smrťou: Muža ponorili do vriaceho kotla, jačal od bolesti. Ľuďom okolo sa robilo zle

Seriál mapuje jednu z najväčších jadrových nehôd sveta

Na Netflixe je hitom nový dramatický seriál podľa skutočných udalostí. Emergência Radioativa alebo aj Radiačný poplach je historická dramatická miniséria o fyzikoch a lekároch, ktorí sa snažia čo najrýchlejšie zabrániť obrovskému úniku radiácie a zachrániť tak množstvo životov. Na ČSFD má vysoké hodnotenie, a to až 77 %. Ako však vyzerala nehoda v brazílskom meste Goiânia v skutočnosti?

Ak by sme mali menovať jadrové havárie, určite si každý najprv spomenie na Černobyľ, potom na nehodu vo Fukušime. Niekto sa možno rozpamätá aj na dve nehody v Jaslovských Bohuniciach na reaktore A1 a možno tiež na nehodu Three Mile Island. Potom sú tu, samozrejme, testy atómových zbraní, ako napríklad spackaný test Castle Bravo, alebo samotné atómové bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki. Len veľmi málo ľudí ale počulo o nehode v brazílskom meste Goiânia.

Ilustračné foto: Foto: Argonne National Laboratory [CC BY-SA]/USGov [Public domain]
Goiânia je mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí Brazílie a aj s aglomeráciou dosahuje počet obyvateľov približne dva milióny. Je pochopiteľné, že také veľké mesto malo už pred vyše 30 rokmi nemocnice s rádiologickým vybavením.

Podľa publikácie The Radiological Accident In Goiânia sa v meste nachádzal súkromný rádioterapeutický ústav. V roku 1985 bol však presťahovaný do nových priestorov, aj keď nie všetko vybavenie bolo odtiaľ presťahované. Budova sa stala predmetom sporu medzi ústavom a majiteľom areálu. Keďže súd, ktorý spor riešil, vedel, že na mieste sa nachádza potenciálne nebezpečné vybavenie v podobe rádiologických prístrojov, nechal budovu strážiť.

Viac sa dozviete v článku: Seriál podľa skutočnej udalosti je hitom Netflixu. Mapuje jednu z najväčších jadrových nehôd sveta, o ktorej ste možno nevedeli

Jája robí sezónnu prácu: V Nórsku som si našetrila 6 900 €

„Zarobiť sa dá veľmi slušne,“ hovorí Jája, no upozorňuje, že v takom prípade rozhodne nejde o pár hodín práce počas zmeny a potom dovolenku pri mori. Ak chcete vidieť pekné peniaze, čakajú vás dlhé hodiny fyzicky náročnej práce. Sezónni zamestnanci sú zároveň často lacnou pracovnou silou, a to aj pri nepríjemných úlohách.

Na druhej strane, takúto skúsenosť rozhodne inde nezískate. Naberiete hrošiu kožu, spoznáte novú krajinu a domov sa vrátite s balíkom peňazí, ktorý by ste si inak šetrili mesiace či roky. Voľno môžete tráviť pri fjordoch, na austrálskych plážach alebo v slnečných uliciach Madridu.

Jája
Foto: osobný archív respondentky

Češka dodáva, že keby mohla, začala by so sezónnou prácou v zahraničí oveľa skôr. „Sú miesta, kde sa dá zarobiť viac než doma – Nórsko, Island, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Rakúsko… Ale aj Austrália, Nový Zéland, Kanada…“

Viac sa dozviete v rozhovore: Jája robí sezónnu prácu: V Nórsku som si našetrila 6 900 € za 2,5 mesiaca, peniaze sú poctivo vydreté

Pred vyše 100 rokmi sme na olympiáde v Paríži vyhrali prvú zlatú medailu

V roku 1924 sa Paríž stal prvým mestom, kde sa po druhýkrát konali olympijské hry. V poradí druhá olympiáda od skončenia takzvanej Veľkej vojny sa pritom mala podľa portálu Olympijskytym konať hocikde inde, len nie v hlavnom meste Francúzska.

O usporiadanie slávností športu sa uchádzali napríklad Amsterdam, Rím alebo Los Angeles. Nesmelé hlasy zaznievali aj z mladej republiky plnej elánu zo svojho zrodenia. Prečo by Praha nedokázala usporiadať olympijské hry, keď už dokonca plánuje aj stavbu štadióna na Strahově?

Foto: See page for author, Public domain, via Wikimedia Commons, Profimedia

Napokon však mocnosti ukázali na francúzsku metropolu. A tá, hoci o to vlastne ani nestála, bola svedkom historickej zlatej medaily pre Československo. Získal ju gymnasta Bedřich Šupčík, a aj keď je za svoj úspech dnes oslavovaný, v čase, keď zlato získal, ho pri návrate do krajiny nikto nečakal, nezaujímali sa oňho noviny ani politici a jeho/náš obrovský úspech prekryli mnohé nepríjemné udalosti.

Pod olympijskými kruhmi sa v Paríži zoskupilo 130 československých športovcov. Ich počet bol prekonaný až o dvanásť rokov neskôr v Berlíne.

Viac si prečítate v článku: Úspech si vtedy takmer nikto nevšimol. Pred vyše 100 rokmi sme na olympiáde v Paríži vyhrali prvú zlatú medailu

Kurt Cobain užil zlatú dávku heroínu a vystrelil si mozog

Neznesiteľné bolesti v žalúdku, nezvestný a odetý v hrubom čiernom kabáte uprostred horúceho dňa. Takto sa opisujú posledné hodiny v živote Kurta Cobaina, ktorý bol pre mnohých životným vzorom, no enormná sláva spojená s drogovou závislosťou spôsobila, že sa pridal do neslávne presláveného Klubu 27. To sa udialo pred 32 rokmi – 5. apríla 1994.

Foto: Profimedia

Jimi Hendrix, Janis Joplin, Amy Winehouse či samotný Kurt Cobain. Spomenuté mená nemuseli žiť v úplne rovnakom čase, ani zažívať identické životné cesty, no na jednej križovatke sa aj tak všetci stretli a rozhodli sa pre jednu vec. Klub 27 je pomenovanie pre skupinu ľudí z hudobného, filmového či umeleckého priemyslu, ktorí zomreli ešte hlboko pred dosiahnutím tridsiatych narodenín.

Pripisuje sa tomu obrovský tlak verejnosti, problémy s drogami a alkoholom, rôzne zdravotné problémy, či takpovediac vyhorenie, z ktorého títo jedinci videli len jednu cestu von. V roku 1994 sa do tohto klubu pridal aj spevák a líder kapely Nirvana.

Ako vyzerali jeho posledné chvíle pred smrťou, si môžete prečítať v článku: Mal veľké bolesti žalúdka, stále myslel na smrť. Kurt Cobain nakoniec užil zlatú dávku heroínu a vystrelil si mozog

Dermatologička prezradila, že strie sa dajú odstrániť až na 85 %

Pohľad na strie sa počas rokov menil. Niektoré ženy ich vnímajú ako samozrejmosť, iné si nad nimi lámu hlavu a radšej ich skrývajú, ako by ich mali ukázať. V skutočnosti prieskumy ukazujú, že vzniku strií počas tehotenstva čelí osem z desiatich žien, no táto zmena kože sa netýka len tehotných žien.

Ako vysvetlila doktorka Lucia Drahovská z kliniky LD Derma, strie sa netýkajú len žien, a príčin ich vzniku je viacero. Napríklad mužom sa tvoria strie najmä „pri naberaní svalovej hmoty, pri doplnkoch výživy, ktoré vedú príliš rýchlo k spevňovaniu a nárastu svalov, a, samozrejme, ako aj u žien pri výrazných výkyvoch hmotnosti, rýchlom priberaní, drastických diétach, nedostatku výživy – nezdravom stravovaní.“

Foto: archív Lucie Drahovskej / Profimedia

Mnoho ľudí sa pritom snaží vzniku strií predchádzať, a to rôznymi olejmi či krémami, ktoré sú voľne dostupné v drogériách. My sme preto zisťovali, či tieto riešenia skutočne fungujú, a čo je pri nich dôležité. Dozvedeli sme sa pritom, že existuje chyba, ktorej sa ženy dopúšťajú a nevedomky tak nechávajú strie ešte viac vyniknúť.

Dermatologička Drahovská nám navyše prezradila, že v súčasnosti je možné strie na 80 – 85 percent odstrániť.

Ako na to sa dočítate v článku: Trápia vás strie? Dermatologička radí: Odstrániť sa dajú na 85 %, dôležitý je jeden detail

O. J. Simpson vyšiel z procesu storočia ako nevinný

Futbalista O. J. Simpson mohol byť preslávený najmä vďaka svojej športovej kariére. Avšak nie je to tak a svet si ho pamätá pre súdny proces za vraždu jeho bývalej manželky a milenca. Kým azda všetci – aj on sám, čakali, že za brutálnu dvojnásobnú vraždu dostane dlhoročné väzenie, prípadne doživotie či trest smrti, slávny futbalista zo súdu odkráčal ako slobodný muž zbavený všetkých obvinení.

Orenthal James Simpson sa narodil v roku 1947 v americkom San Franciscu. Odmalička ho volali skratkou, jednoducho OJ (oudžej) a ani on sám netušil, ako sa volá – až do tretej triedy, keď ho učiteľ oslovil krstným menom Orenthal, uviedol samotný Simpson.

Policajné foto: Foto: Public Domain

Kariére amerického futbalu sa začal venovať na strednej škole a už tam sa ukazoval jeho veľký talent, ktorý pokračoval aj na vysokej škole, kde sa jeho športová kariéra ďalej rozvíjala. Nasledovala profesionálna kariéra, najprv v tíme Buffalo Bills a potom za San Francisco 49ers. Dosiahol mnohé úspechy, v roku 1973 bol vyhlásený za hráča roka a v roku 1985 bol uvedený aj do siene slávy.

Vyslúžil si prezývku Juice, odvodená bola práve od O. J. Počas futbalovej kariéry sa Simpson objavil aj v niektorých filmoch, dokonca svoju profesionálnu hereckú kariéru začal rozvíjať skôr, ako tú futbalovú. Hraniu vo filmoch sa venoval aj počas futbalu, a tiež v nich pokračoval aj po ukončení profesionálnej futbalovej kariéry.

Bol preto miláčikom Ameriky, a to nielen kvôli futbalu, ale aj kvôli televízii, pričom slovenský divák si ho môže pamätať napríklad z filmov komediálnej série Bláznivá strela, pripomína iDnes. Stále sme sa ale nedostali k tomu, čo O. J. Simpsona „preslávilo“ najviac. A nebol to futbal ani herecká kariéra.

Viac sa dozviete v našom článku: Stúpil jej na chrbát a takmer jej nožom odrezal hlavu od tela. O. J. Simpson však vyšiel z procesu storočia ako nevinný

Učiteľ hypnotizoval študentov, traja zomreli

Písal sa rok 2011, keď sa na titulných stránkach novín začalo objavovať meno George Kenney. Bol učiteľom a riaditeľom školy, ktorý okrem iného údajne pomáhal svojim študentom pomocou hypnózy. Sľuboval, že ich tak zbaví úzkosti, pomôže im zlepšiť akademické výsledky a športové výkony.

Foto: Profimedia

Mnohí si ho obľúbili a mali pocit, že im to naozaj pomáha. Traja zo študentov ale za zvláštnych okolností zomreli.

Čo sa udialo? Prečítajte si príbeh tu: Učiteľ hypnotizoval študentov, traja z nich zomreli: Z bizarného prípadu budete mať zimomriavky

Legendárna misia Apollo 13 sa zmenila na najväčšiu záchrannú akciu vo vesmíre

Ak sa spomenie program Apollo, väčšina z nás pozná iba dva z dvanástich letov s posádkou, a to Apollo 11 a Apollo 13. Kým Apollo 11 sa nám spája s legendárnou vetou Neila Armstronga – „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo“, tak misiu Apollo 13 sprevádza už pamätná veta – „Houston, máme problém“.

Na začiatok treba poznamenať, že spomínaná veta je replika z filmu Apollo 13 v hlavnej úlohe s Tomom Hanksom. V skutočnosti táto veta znela: „Houston, mali sme tu problém (Houston, we’ve had a problem)“.

Foto: TASR/NASA

Program Apollo 13 už od začiatku sprevádzali drobné problémy, čo však pri takýchto misiách nie je nič nezvyčajné. Hlavná posádka mala mať iné zloženie a pilotom veliteľského modulu mal byť Ken Mattingly. Tri dni pred štartom sa ale posádka dostala do styku s infekčnou chorobou rubeola a jedine Ken túto chorobu v minulosti neprekonal, bol preto nahradený a na Mesiac sa dostal až v rámci misie Apollo 16.

Posádku tak tvorili veliteľ James A. Lovell, Jr., ktorý už bol vo vesmíre trikrát, John L. „Jack“ Swigert ako pilot veliteľského modulu a Fred W. Haise, Jr. ako pilot lunárneho modulu. Pre týchto dvoch to bol prvý let do vesmíru. Apollo 13 vyštartovalo na obežnú dráhu okolo Zeme 11. apríla 1970 o 19:13:00,61 svetového času pomocou nosnej rakety Saturn V.

Čo sa dialo ďalej, si prečítate v článku: Houston, máme problém. Legendárna misia Apollo 13 sa zmenila na najväčšiu záchrannú akciu vo vesmíre

Sara skúsila sezónnu prácu na Novom Zélande

Sara odišla „do krajiny Pána prsteňov“, ktorá sa zvykne nazývať aj „najkrajší koniec sveta“, s vidinou dobrodružstva, cestovania a slušného zárobku. Realita sezónnych prác ju však rýchlo vyviedla z omylu. Namiesto vysokých príjmov ju čakali fyzicky náročné práce a nižší plat, než očakávala. Napriek tomu si domov odniesla obrovskú životnú skúsenosť a lepšiu predstavu o tom, aký život chce žiť.

Sara Svobodová pochádza z Českej republiky, má právnický titul, no tri mesiace strávila na Novom Zélande v rámci programu Working Holiday, kde pracovala na kivovej farme a neskôr aj v hoteli ako čašníčka. O svoje zážitky na vzdialenom kontinente sa podelila aj na Instagrame, kde zverejňovala nielen fotografie a videá z nádherných výletov po krajine, ale aj realitu pracovného života na Novom Zélande. Na Nový Zéland odchádzali s predstavou, že precestujú krajinu, aj si dobre zarobia. Realita však bola iná.

Foto: osobný archív Sara Svobodova

Prečo ste sa rozhodli odísť na Nový Zéland?

Na Nový Zéland som odišla aj s kamarátkou minulý rok v novembri v rámci programu Working Holiday. Chceli sme precestovať krajinu a získať jedinečnú skúsenosť. Zároveň sme chceli zistiť, aké to je žiť na Novom Zélande – ďaleko od všetkého a všetkých. Lákala nás príroda a životný štýl – práca spojená s cestovaním.

Ja som síce už niekoľkokrát predtým bola v zahraničí cez Erasmus alebo stáž, napríklad v Európskom parlamente, ale toto bolo iné, pretože sme išli na vlastnú päsť. Nič také sme predtým nezažili a hovorili sme si, že takáto skúsenosť nás môže veľmi posunúť, pretože všetko sme si museli zariadiť samy. Cestovali sme bez cestovky či agentúry, všetky papiere sme museli riešiť samy, aj si nájsť prácu a kúpiť auto. Jednoducho som chcela zažiť takýto obrovský výstup z komfortnej zóny a zistiť, čo všetko takáto skúsenosť obsahuje.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Sara skúsila sezónnu prácu na Novom Zélande. Plat bol v čistom 1500 eur, už by som to ale nerobila

Zoradili sme reštaurácie z Na nože od najhorších po najlepšie na základe chutí zákazníkov

Na obrazovkách sme v uplynulých týždňoch videli desať premiérových častí 5. série šou Na nože, ktorá sa opäť stala diváckym hitom Markízy. Posledná epizóda dokonca prepísala rekordy sledovanosti, pochválila sa televízia.

Foto: TV Markíza (TS)

Obľúbený šéfkuchár Martin Novák pomáhal podnikom naprieč celým Slovenskom a v jednom prípade zavítal aj k našim českým susedom, do reštaurácie, ktorú vedie Slovenka. A opäť vyvolal ošiaľ, čo potvrdzuje aj to, že viaceré z týchto reštaurácií zažili po odvysielaní ich epizódy nátresk ľudí. Preto je teraz už iba na nich, ako to využijú.

Pozreli sme sa na hodnotenia týchto podnikov na googli, vychádzajú z recenzií ľudí, ktorí ich navštívili, a zoradili sme ich od „najhorších“ po tie „najlepšie“. A kráľ tejto série by pravdepodobne neprekvapil ani samotného Nováka.

Ktoré reštaurácie vyvolali u zákazníkov výčitky a ktoré sú, naopak, tie absolútne najlepšie? Dozviete sa tu: Na hlavné jedlo čakali 55 minút, dostali pivo, ktoré páchlo: Slováci navštívili reštaurácie z Na nože, určili najhoršiu

Uložiť článok

Najnovšie články