Foto: Charles Levy [Public domain], via Wikimedia Commons/National Archives at College Park [Public domain], via Wikimedia Commons

Dobré ráno, je streda 31. júla a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.


V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • Ako vznikol projekt Manhatttan, čo všetko stálo v ceste k vytvoreniu atómovej bomby a ako prebiehali útoky na japonské mestá
  • Divoké Škótsko ponúka cestovateľom všetko, po čom túžia. V najbližšom Cestovateľskom kine vás o tom presvedčí Adrián Drugda. Na dobrodružstvo za Lochnesskou príšerou vás zoberie už 14. augusta v trnavskom Kine Hviezda. Lístky dostupné tu.
  • Filmové novinky: Pokračovanie Rýchlo a zbesilo, desivý Slnovrat a Labková patrola pre najmenších
  • Na Sibíri, Aljaške a v Grónsku horia rozsiahle lesné požiare, ktoré nikto nehasí
  • Ako to vyzerá za plotmi výbehov exotických zvierat v Bojniciach a ako vlastne zoo funguje?

Na konci 19. storočia objavil fyzik Henri Becquerel rádioaktivitu, a tiež zistil, že zlúčeniny uránu sú rádioaktívne. Od toho času sa datujú počiatky jadrovej fyziky. Výskumy fyzikov naďalej pokračovali a v 30. rokoch maďarský fyzik Leo Szilárd popísal princíp reťazovej reakcie a neskôr aj jadrovej bomby. Mnohí fyzici si uvedomili, že vstupujú do novej éry. V tom čase sa však v Európe dostával k moci fašizmus a významní fyzici utekali pred jeho hrozbami, najčastejšie do USA.

Szilárd už v USA rýchlo pochopil, že nové poznatky z jadrovej energie by mali vedci udržiavať v tajnosti, najmä pred Nemeckom, ktoré započalo najväčší vojnový konflikt sveta. V roku 1939 poslal Albert Einstein na popud jadrových fyzikov list americkému prezidentovi, v ktorom ho upozornil na možnosť zostrojenia výnimočne silných bômb nového typu. List najprv nevzbudil veľký rozruch. V marci roku 1940 poslal Einstein ďalší list, v ktorom upozorňuje Roosevelta, že Nemecko prejavuje zvýšený záujem o urán.

Obohacovanie uránu a vznik plutónia

Výskum jadrovej bomby v USA nabral na maximálnych obrátkach ale až vtedy, keď Japonci zbombardovali Pearl Harbor a USA vstúpilo do vojny. Americkí fyzici už vtedy vedeli, že na zostrojenie atómovej bomby je vhodný iba jeden izotop uránu s číslom 235, ktorého sa v rude nachádza iba približne 0,7%. Zvyšok rudy tvoril urán 238, ktorý je na to nevhodný. Prišli ale na to, že keď urán 238 bombardujú neutrónmi, sa dá vyrobiť prvok s protónovým číslo 94 – plutónium 239, ktoré má štiepne vlastnosti a je možné z neho vyrobiť atómovú bombu. Rovnako objavili niekoľko metód ako separovať urán 235 z rudy. Prípravy na vývoji jadrovej bomby pod označením Projekt Mahnattan a pod vedením Roberta Oppenheimera, mohli naplno začať.

Oppenheimer (vľavo) stojí na mieste, kde bola umiestnená bomba Gadget, po úspešnom teste Trinity. Foto: U.S. Army Corps of Engineers [Public domain], via Wikimedia Commons
Celý projekt bol mimoriadne prísne utajovaný pred strachom z úniku informácií. V údolí rieky Tennessee vzniklo mesto Oak Ridge s takmer 80-tisíc obyvateľmi. V závodoch tohto mesta sa z uránovej rudy získaval urán 235.

Výmena zmeny v Oak Ridge. Foto: Ed Westcott / US Army / Manhattan Engineer District [Public domain], via Wikimedia Commons
V púšti na brehu rieky Columbia v štáte Washington, zase jadrový reaktor vyrábal z uránu 238 plutónium. Napokon v Los Alamos v Novom Mexiku vznikli laboratóriá, ktoré mali riešiť všetky problémy týkajúce sa atómovej bomby, od matematických výpočtov až po konštrukciu samotnej bomby.

Reaktor na výrobu plutónia v Hanforde. foto: US Army Corps of Engineers [Public domain], via Wikimedia Commons
Aj keď projekt Manhattan zamestnával 225-tisíc ľudí a ďalších 600-tisíc ľudí na ňom pracovalo nepriamo, drvivá väčšina ľudí nevedela, čo vlastne vyrába. O utajenosti projektu svedčí aj to, že vtedajší viceprezident USA, Harry Truman, o projekte Manhattan takisto nevedel.

Vstup do éry atómových zbraní

Začiatkom roku 1945 práce postúpili natoľko, že vedci oznámili do konca septembra uskutočnenie prvého testu atómovej bomby. Vtedy si začali aj naplno uvedomovať, čo vlastne vytvárajú a aké škody ich práca vlastne napácha. Szilárd poslal Rooseveltovi list, v ktorom vyjadroval znepokojenie s možným bombardovaním Japonska. Roosevelt ale krátko potom zomrel a na jeho miesto zasadol Harry Truman, ktorý sa o projekte Manhattan dozvedel až v tom momente.

Vedci aj potom apelovali, aby armáda zvážila použitie bomby proti Japonsku, avšak ich názor nebol braný do úvahy. Ich úlohou bolo vytvoriť novú zbraň, o jej používaní už rozhodovať nemali.

Test Trinity

Dňa 12. júla 1945 sa začali prípravy na test novej zbrane. Za miesto testu bola vybraná opustená letecká základňa Alamogordo v púšti White Sands v Novom Mexiku. Ešte v máji tu prebehol prvotný výbuch o sile 108 ton TNT, ktorý bol urobený iba kvôli kalibrácii prístrojov.

Samotný test jadrovej bomby dostal pomenovanie Trinity – Svätá trojica. Jeho názov je prisudzovaný samotnému Oppenheimerovi, ktorý mal v obľube bibliu, mystiku a náboženstvá.

Bomba dostala pomenovanie the Gadget. Bola to plutóniová jadrová bomba s podobnom schémou, aká bola neskôr zhodená na mesto Nagasaki.

Bomba Gadget. Foto: Federal government of the United States [Public domain], via Wikimedia Commons
Gadget umiestnili na 30-metrovú oceľovú vežu. Okolo nej boli rozmiestnené rôzne meracie zariadenia. Veliteľské stanovisko bolo vzdialené 16 kilometrov a vo vzdialenosti 30 kilometrov bol základný tábor, kde vedci a vojaci mali sledovať priebeh testu.

Príprava na test Trinity. Foto: Not identified. [Public domain], via Wikimedia Commons

Deň, kedy vybuchla prvá atómová bomba

Skoro ráno, 16. júla o 5:10 začalo 20 minútové odpočítavanie. Predpoklady fyzikov o samotnom teste sa značne líšili. Niekto tipoval, že detonácia neprebehne a skončí to fiaskom, jeden fyzik tipoval silu 18 kiloton TNT. Ďalší tipovali zničenie celého Nové Mexika či zapálenie atmosféry a záhubu celej Zeme. Táto predpoveď bola vyhodnotená ako skoro nemožná, aj keď obavy stále panovali.

Tesne pred testom vedci formálne odovzdali podpisom bombu vojakom. Teraz bolo všetko v rukách armády.

V snahe znížiť napätie sa Oppenheimer stavil o 10 dolárov s jedným z fyzikov, že bomba nebude fungovať vôbec. Ten ale v jej funkčnosť veril a vsadil celý svoj mesačný plat. Pomedzi nich pobehoval a každého znervózňoval veľmi významný fyzik Edward Teller, neskôr známy ako „otec vodíkovej bomby“, a to tým, že si na seba natieral niekoľko vrstiev opaľovacieho krému a každému ho ponúkal.

Prvý jadrový výbuch na svete. Bomba Gadget v čase 0,016 sekundy po výbuchu. Foto: Berlyn Brixner / Los Alamos National Laboratory [Public domain], via Wikimedia Commons
O 5. hodine, 29. minúte a 21. sekunde svet vstúpil do éry atómových zbraní. Gadget explodoval so silou približne 20 kiloton TNT, zanechal kráter hlboký tri metre a široký 330 metrov pokrytý zeleným rádioaktívnym sklom, ktoré vzniklo od obrovskej teploty. V momente výbuchu bolo okolité pohorie osvetlené svetlom jasnejším ako deň. Pár sekúnd po explózii nasledovala obrovská tlaková vlna a púšťou sa šírilo spaľujúce teplo. Farby svetla boli od fialovej po zelenú až k bielej. Nárazová vlna zasiahla pozorovateľov o 40 sekúnd a bolo ju cítiť aj 160 kilometrov od miesta výbuchu. Atómový hríb dosiahol výšku 12 kilometrov.

Farebná fotografia testu Trinity. Foto: Jack W. Aeby, July 16, 1945, Civilian worker at Los Alamos laboratory, working under the aegis of the Manhattan Project. [Public domain], via Wikimedia Commons
Robert Oppeheimer neskôr uviedol, že počas pozorovania testu si pripomenul vetu z jednej z najvýznamnejších kníh hinduizmu Bhagavadgíta: „Teraz som Smrť, ničiteľ svetov“.

Trosky z Jumba, ktoré bolo pristavené pri bombe Gadget. Federal government of the United States [Public domain], via Wikimedia Commons
V oficiálnej správe generál Farrel napísal, že svetelné efekty boli neopísateľné. Celá zem bola osvetlená svetlom s väčšou intenzitou ako slnko na poludnie. Správa citovala aj rangera vzdialeného 240 kilometrov, ktorý jav popísal ako záblesk ohňa nasledovaný explóziou a čiernym dymom. Letecká základňa, kde test prebehol, vydala správu, že vybuchol muničný sklad ale nedošlo k žiadnym stratám na životoch. Žurnalista projektu Manhattan mal pripravených viacero tlačových správ od úspešného prebehnutia testu až po rôzne scenáre vysvetľujúce smrť vedcov pri neočakávanej nehode.

Trinitit- sklo ktoré vzniklo po teste. Foto: Shaddack [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons
V každom prípade, test dopadol nad očakávania a potvrdil, že USA dokázali vyrobiť bombu, ktorou môžu zvrátiť priebeh vojny na svoju stranu a ukončiť celosvetový konflikt.

Muži stoja v kráteri po úspešnom teste Trinity. Foto: wikimedia

Bombardovanie Japonska

Následne boli pripravené ďalšie dve atómové bomby. Jedna bola uránového typu, ktorá sa v histórii stala známa pod menom Little Boy – chlapček. Tento typ bomby nebol otestovaný a to z dvoch hlavných dôvodov. Všetok vyrobený urán 235 bol použitý v tejto bombe a navyše proces štiepenia uránu bol overený teoretickými výpočtami, a tak sa verilo, že bude fungovať. Druhá bomba, známa pod menom Fat man – tučný muž bola plutóniová, rovnako ako Gadget.

Za možné ciele atómového bombardovania bolo stanovených viacero miest v Japonsku. Hirošima bola vhodná kvôli dôležitému armádnemu skladu, prístavu uprostred priemyselnej časti, a tiež obklopeniu horami, ktoré zvýšia účinok bomby. Ďalším cieľom bolo mesto Kjóto s veľkým počtom ľudí a s veľkým počtom vzdelávacích inštitúcií, čo by malo významný psychologický efekt. Za ďalšie možné ciele boli označené mestá ako Jokohama, Kokura (Kitakjúšú) s cisárskym armádnym skladom, Japonský cisársky palác v Tokiu či mesto Nagasaki.

Tieto ciele neboli často zasahované náletmi USA, aby v nich bol efekt zhodenia atómovej bomby čo najviditeľnejší.

Dňa 26. júla, teda 10 dní po úspešnom teste Trinity, bola na Postupimskej konferencii predstavená výzva na kapituláciu Japonska. Japonsku bolo pohrozené úplným zničením, ak sa nevzdá. Japonsko však na Postupimskú konferenciu reagovalo ignorovaním ultimáta. Truman tak rozhodol o zhodení atómových bômb na japonské ciele.

Postupimská konferencia. Foto: Bundesarchiv, Bild 183-R67561 / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons

Hirošima pocítila silu atómovej bomby

Dňa 6. augusta 1945 vzlietol z leteckej základne Tinian v západnom Pacifiku ťažký bombardér B-29 s názvom Enola Gay, pomenovaný podľa matky pilota. Ten bol doprevádzaný ďalšími dvomi bombardérmi. Asi hodinu pred bombardovaním zachytili japonské radary americké lietadlá. Výstraha bola odoslaná do viacerých miest, vrátane Hirošimy. Keď Japonci zistili, že sú to iba tri lietadlá, nevyslali k ním ani stíhačky a odporučili obyvateľom, aby sa pre istotu schovali do krytov. Japonci ale predpokladali, že ide o prieskum.

Bombardér B-29 Enola Gay a jeho posádka. Foto: wikimedia

V čase 8:15 bola uránová bomba Little Boy naplnená 64 kilogramami uránu 235 zhodená na Hirošimu. Padala 57 sekúnd a vo výške 600 metrov nad zemou nastal výbuch o sile 13 kiloton TNT. Rádius celkového zničenia bol 1,6 kilometra s následným požiarom v okruhu 11 km štvorcových. Najmenej 70-tisíc ľudí bolo zabitých okamžite a ďalších 70-tisíc podľahlo zraneniam.

Foto: wikimedia.org/wikimedia.org

Radista následne poslal telegram s textom: „Úloha splnená. Naprostý úspech vo všetkých smeroch. Viditeľný účinok, väčší než Alamogordu. Po splnení úlohy sú lietadlá v poriadku, vraciame sa na základňu„.

Zmätení Japonci

Japonci samozrejme nevedeli v prvom momente, čo sa stalo. Operátor z Tokia si všimol, že stanica v Hirošime neprijíma signál. Po pár minútach sa zistilo, že prestal pracovať hlavný telegrafný spoj severne od Hirošimy. Od malej stanice vzdialenej 16 kilometrov od Hirošimy, prišla iba zmätočná správa, že mestom otriasla hrozná explózia.

Atómový hríb nad Hirošimou. Foto: George R. Caron [Public domain], via Wikimedia Commons
Vojenské základne sa nedokázali dovolať do mesta. Nastal zmätok. Vedeli, že žiadny veľký útok zo strany nepriateľa neprišiel. Japonský dôstojník generálneho štábu okamžite letel do Hirošimy urobiť prieskum a vrátiť sa do Tokia so spoľahlivou informáciou.

Atómová bomba Little Boy. Foto: US government DOD and/or DOE photograph [Public domain], via Wikimedia Commons
Po troch hodinách letu, 160 kilometrov pred Hirošimou zbadal obrovský dym. Hirošima bola stále v plameňoch. Lietadlo potom krúžilo nad mestom. Po pristátí v Tokiu sa začali okamžite záchranné opatrenia. Vysielanie tokijského rádia neskôr popísalo hrôzu v Hirošime takto: „Prakticky všetko živé, ľudia alebo zvieratá, boli doslova zapálení zaživa“.

Hirošima po bombardovaní. Foto: US government, Post-Work: User:W.wolny [Public domain], via Wikimedia Commons
Krátko po bombardovaní Truman oznámil, že ak Japonsko neprijme ich podmienky, môžu očakávať z neba padajúcu skazu. Japonská vláda ale nereagovala.

Kokura sa zachránila, Nagasaki dostalo priamy zásah

Preto tri dni po Hirošime vzlietol ďalší bombardér B-29, opäť s ďalšími dvomi lietadlami. Plán útoku bol takmer totožný ako na Hirošimu. Formácia zamierila na japonské mesto Kokura, ktoré malo byť obeťou ďalšej jadrovej skazy. Tam sa nachádzal veľký cisársky sklad zbraní, a preto bol dôležitým vojenským cieľom.

Bombardér B-29 s posádkou pred druhým bombardovaním. Foto: ASAF [Public domain], via Wikimedia Commons
Keď ale bombardér s jadrovou zbraňou dorazil ku Kokure, zistilo sa, že jedno zo sprievodných lietadiel chýba. Veliteľ misie sa rozhodol na neho počkať. Vďaka tomuto rozhodnutiu je mesto Kokura pokladané za azda najšťastnejšie mesto sveta, keďže kým sa lietadlá opäť stretli, nad Kokurou sa zamračilo a bombardovanie tak nebolo možné. Nasledovalo teda rozhodnutie presunúť sa k alternatívnemu cieľu, ktorým bolo mesto Nagasaki.

Nagasaki pred a po bombardovaní. wikimedia.org (U.S. Department of Defense)

Nagasaki bolo zvolené za alternatívny cieľ kvôli veľkému prístavu s vojenským potenciálom a tiež kvôli významnej priemyselnej činnosti, ktorá zahŕňala aj výrobu zbraní.

Atómová bomba Fat Man. Foto: U.S. Department of Defense [Public domain], via Wikimedia Commons
Rovnako ako v prípade Hirošimy, aj tu Japonci síce lietadlá spozorovali, no predpokladali, že ide iba o prieskumný let a poplach bol odvolaný.

Výbuch atómovej bomby v Nagasaki odfotografovaný obyvateľom mesta. Foto: Hiromichi Matsuda (松田 弘道, ?-1969) [Public domain], via Wikimedia Commons

Fat Man ukázal svoju silu

O 11:01 bola na Nagasaki zhodená bomba Fat Man, ktorá obsahovala 6,4 kilogramu plutónia a explodovala približne 500 metrov nad zemou. Teplota, ktorá dosahovala až 3900 stupňov Celzia, a vietor o rýchlosti 1000 km/hod zasiahli Nagasaki v plnej sile. Výbuch zabil okamžite 35 až 40-tisíc ľudí a zranil 60-tisíc ľudí, pričom celkový počet mŕtvych sa odhaduje na 60 až 80-tisíc ľudí. Bomba mala silu 21 kiloton.

Bombardovanie Nagasaki. Foto: Charles Levy [Public domain], via Wikimedia Commons

Kapitulácia Japonska

Súčasne s útokom na Nagasaki vyhlásil Sovietsky zväz Japonsku vojnu. To bola rana z milosti, s ktorou sa ani japonský cisár nedokázal vyrovnať. Kombinácia „vymazania“ ďalšieho významného mesta z mapy Japonska atómovou bombou a strach z útoku zo strany Sovietov, cisára Hirohita primäli k tomu, aby prijal podmienky Spojencov.

Zničený chrám v Nagasaki. Foto: Cpl. Lynn P. Walker, Jr. (Marine Corps) [Public domain], via Wikimedia Commons
Cisár Hirohito v prejave povedal, že nepriateľ má novú desivú zbraň s takou silou, ktorá môže ukončiť mnoho nevinných životov a spôsobiť nesmiernu škodu. „Ak by sme pokračovali v boji, nielen že by to malo za následok vymazanie japonského národa, ale tiež by to viedlo k celkovému zániku ľudskej civilizácie“ povedal Hirohito a mal pravdu, keďže USA mali k dispozícii ešte minimálne 4 ďalšie atómové bomby určené na útok proti Japonsku.

Dohra projektu Manhattan

Atómové bombardovanie sa pričinilo o ukončenie druhej svetovej vojny, no malo trpkú príchuť. Desiatky tisíc nevinných ľudí zahynulo strašným spôsobom a mnoho ďalších trpelo na choroby spôsobené ožiarením. Navyše, mašinériu honu za silnejšími jadrovými zbraňami tieto bombové útoky iba naštartovali a aj iné svetové mocnosti chceli disponovať silou, ktorá dokáže v priebehu minúty zrovnať celé mestá so zemou.

Popáleniny spôsobené atómovou bombou. Foto: National Archives at College Park [Public domain], via Wikimedia Commons
Projekt Manhattan stál v tej dobe približne 2 miliardy dolárov, čo je dnes ekvivalent asi k 21 miliardám dolárov. Po ukončení vojny a splnení svojej úlohy zanikol. Mnohí vedci boli z toho čo vytvorili zdesení, samotným Oppenheimerom otriasol účinok atómových bômb a nesúhlasil s ďalším ich vývojom. No nie všetci boli takí. Už spomínaný Edward Teller, ktorý sa pred testom Trinity natieral opaľovacím krémom, neskôr stál za vývojom ešte silnejšej a smrtonosnejšej – vodíkovej bomby, ktorá môže dosiahnuť aj sto, ba aj tisícnásobne väčšiu silu ako bomby zhodené na Hirošimu či Nagasaki.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )