Ilustračné foto: Foto: Argonne National Laboratory [CC BY-SA]/USGov [Public domain]

V roku 1987 sa v brazílskom meste Goiânia udiala jedna z najväčších jadrových nehôd sveta.

Ak by sme mali menovať jadrové havárie, určite si každý najprv spomenie na Černobyľ, potom na nehodu vo Fukušime. Niekto si možno spomenie aj na dve nehody v Jaslovských Bohuniciach na reaktore A1 a možno tiež na nehodu Three Mile Island. Potom sú tu samozrejme testy atómových zbraní, ako napríklad spackaný test Castle Bravo, alebo samotné atómové bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki. Len veľmi málo ľudí ale počulo o nehode v brazílskom meste Goiânia.

Goiânia je mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí Brazílie a aj s aglomeráciou dosahuje počet obyvateľov približne dva milióny. Je pochopiteľné, že také veľké mesto malo už aj pred vyše 30. rokmi nemocnice s rádiologickým vybavením.

Predzvesť pohromy

V meste sa tak nachádzal súkromný rádioterapeutický ústav. V roku 1985 bol však presťahovaný do nových priestorov, aj keď nie všetko vybavenie bolo odtiaľ presťahované. Budova sa stala predmetom sporu medzi ústavom a majiteľom areálu. Keďže súd, ktorý spor riešil vedel, že na mieste sa nachádza potenciálne nebezpečné vybavenie v podobe rádiologických prístrojov, nechal budovu strážiť.

Opustená budova totiž lákala vykrádačov a zberačov surovín. Už vtedy jeden z majiteľov ústavu informoval Národnú komisiu pre jadrovú energiu, že vo vnútri sa nachádza v prenesenom zmysle „céziová bomba“.

Kapsula s púzdrom v ktorom sa nachádza cézium. Foto: KDS444 [CC BY-SA]

Krádež

Dňa 13. septembra 1987 ústav z neznámeho dôvodu nebol strážený. To využili zlodeji Roberto dos Santos Alves a Wagner Mota Pereira a dostali sa do budovy. Našli čiastočne rozobratý terapeutický prístroj. Zaujala ich podivná ťažká nádoba v ňom, a tak ju vzali so sebou. Mysleli si, že by mohla mať cenu a keď ju rozoberú tak ju potom predajú na šrotovisku.

Vtedy ani nemali ani najmenšiu vedomosť o tom, že zobrali „srdce“ rádiologického prístroja, v ktorom sa nachádzal rádioaktívny prvok cézium, určený na ožarovanie pacientov.

Kapsula obsahoval 93 gramov vysoko rádioaktívneho chloridu cézneho, uzavretého v ochrannom obale z olova a ocele. Zdroj žiarenia bol umiestený v otočnom púzdre, ktoré keď sa otočilo, tak sa cézium – 137 dostalo do polohy ožarovania.

Model púzdra v ktorom je uložené cézium. Foto: Anynobody [CC BY-SA]

Rozoberanie nádoby

Svoj lup obaja muži doniesli do Alvesovho a tam sa pustili do rozoberania. Už v ten istý večer začali obaja pociťovať nevoľnosť a vracali, no napriek tomu pokračovali v rozoberaní ďalej.

Na druhý deň Pereira mal hnačky a závraty a jeho ľavá ruka mu opuchla. Čoskoro si všimol, že na ruke má popáleniny v rovnakej veľkosti ako je otvor na nádobe. Išiel preto k doktorovi, no ten mu diagnostikoval iba to, že zjedol pokazené jedlo a má odpočívať.

Alves naďalej pokračoval v rozoberaní nádoby. Podarilo sa mu uvoľniť céziovú kapsulu z ochrannej rotačnej hlavy. Deň na to skrutkovačom prepichol okienko do kapsule a videl tmavomodré svetlo vychádzajúce z otvoru. Svetlo mohlo byť spôsobené reakciou cézia so vzduchom alebo to mohlo byť aj Čerenkovove žiarenie spojené s absorpciou vlhkosti. Skrutkovačom sa mu podarilo odtiaľ vybrať časť žiariacej látky. Myslel si, že by to mohol byť strelný prach a pokúsil sa ho zapáliť, avšak neúspešne.

Čerenkovovo žiarenie pri teste jadrového reaktora. Foto: Argonne National Laboratory [CC BY-SA]

Predaj kapsuly

Alves sa o dva dni na to rozhodol, že tieto predmety predá na neďalekej skládke. Ešte v tú noc si Devair Alves Ferreira, majiteľ skládky všimol, že z predmetu, ktorý kúpil vychádza modrá žiara. Okamžite mu skrslo v hlave, že predmet musí byť veľmi vzácny, či dokonca je to nadprirodezný artefakt a tak sa k nemu aj správal.

Okamžite ho teda priniesol do svojho domu a nasledujúce dni pozýval svojich priateľov a rodinu, aby sa prišli pozrieť na podivnú žiarivú látku.

O tri dni neskôr jeden z priateľov majiteľa skládky úspešne zoškrabal niekoľko zrniek cézia z kapsule o veľkosti ryže a tie Ferreira daroval svojím blízkym. V ten istý deň už začala jeho 37-ročná manželka pociťovať nevoľnosti, čo bola choroba z ožiarenia.

Vzorka cézia. Ilustračná foto: Dnn87 Contact email: Dnn87yahoo.dk [CC BY-SA]
Neskôr sa Ferreirovmu bratovi podarilo zoškrabať ďalšie cézium, už vo forme prachu a zobral si ho domov. Tam časť vysypal na zem, kde sa hrala jeho dcéra. Tá bola z prachu nadšená, nanášala si ho na telo a ukazovala mame ako žiari. Medzitým Ferreira predal kapsulu do iného šrotoviska.

Žena si všimla, že ľudia sú chorí

Ferreirova manželka, ktorá dostala chorobu z ožiarenia si všimla, že mnohí ľudia v jej okolí majú nezvyčajné prejavy choroby a začala si ich spájať s podivným žiariacim predmetom. 15 dní po ukradnutí nádoby s céziom tak išla za majiteľom šrotoviska a požiadala ho, aby jej dal predmety, ktoré mu jej manžel predal.

V plastovej taške ich doniesla do nemocnice a ukázala lekárom. Pomocou meracích prístrojov zistili zvýšenú dávku radiácie a okamžite kontaktovali príslušné orgány.

Následky ožiarenia

Správy o jadrovom incidente sa začali rýchlo šíriť médiami. Počas nasledujúcich dní navštívilo miestne nemocnice až 130-tisíc ľudí, ktorí sa obávali, že by mohli byť ožiarení. Zistilo sa, že až 250 ľudí bolo kontaminovaných, z toho 20 z nich prejavovalo známky choroby z ožiarenia a museli podstúpiť liečbu. Žiaľ, tento incident sa neobišiel bez tragických následkov.

18-ročný Ferreirov zamestnanec, ktorý rozoberal prístroj zomrel po necelom mesiaci na vnútorné krvácanie a poškodenie srdca a pľúc. O 4 dní po ňom podobne dopadol aj jeho ďalší zamestnanec, ktorý zomrel na pľúcne komplikácie a ochorenie lymfatického systému. Aj Ferreirova žena, ktorá rozobraté cézium doniesla do nemocnice zomrela na vnútorné krvácanie. U nej sa choroba ožiarenia prejavila aj stratou vlasov, mala poškodené oči, končatiny ako aj zažívací trakt.

Asi najsmutnejšou smrťou bola iba 6-ročná dcéra Ferreirovho brata, ktorá sa s céziom hrala. Mala opuchy po celej hornej časti tela, vypadali jej vlasy, mala poškodené obličky a vnútorne krvácala. Zomrela 23. októbra 1987 a bola pochovaná v špeciálnej rakve lemovanej olovom, aby sa z nej nešírila radiácia.

Dvaja muži, ktorí nádobu s céziom ukradli, takisto mali zdravotné komplikácie. U jedného bola nutná amputácia niekoľkých prstov na ruke, druhému museli amputovať celú ruku.

Z niekoľkých zamorených miest musela byť kvôli radiácii odstránená vrchná časť pôdy a takisto museli byť zbúrané všetky domy, kde sa cézium nachádzalo. Všetky predmety v domoch museli byť dekontaminované a zničené.

Zaujímavé je, že samotný Devair Ferreira prežil bez následkov aj keď dostal obrovskú dávku žiarenia. Zomrel až v roku 1994 na cirhózu pečene spojenú s nadmerným pitím alkoholu. V ňom hľadal východisko zo situácie do ktorej sa dostal a ako predmet, ktorý mal ľuďom pomáhať a liečiť, spôsobil jeho rodine a ostatným nevinným ľuďom skazu a smrť.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )