Je síce len začiatok marca, no Slovensko je už v apríli: Naša „sekera“ rastie rýchlejšie, než bolo plánované

Štátny rozpočet sa po prvých dvoch mesiacoch roka vyvíja výrazne nepriaznivejšie ako vlani. Podľa údajov Ministerstva financií SR skončil ku koncu februára v hotovostnom deficite 1,44 miliardy eur. Ešte v januári pritom predstavoval schodok viac ako 340 miliónov eur a za prvé dva mesiace minulého roka bola „sekera“ zhruba 780 miliónov eur.

Tempo zadlžovania je tak citeľne rýchlejšie. Ešte výrečnejší je pohľad na plnenie voči celoročnému plánu. Februárový schodok už dosiahol 28 percent z plánovaného celoročného deficitu 5,13 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom to bolo len 12,5 percenta. Keď si to rozložíme na celoročný plán, Slovensko malo toto číslo dosiahnuť okolo 10. apríla, a teda je viac ako mesiac dopredu.

„Deficit teda rastie rýchlejšie ako takto pred rokom,“ konštatuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Problém podľa neho spočíva v nerovnováhe medzi príjmami a výdavkami. Kým výdavky ku koncu februára dosiahli 15,7 percenta ročného rozpočtového plánu, príjmy len 13,4 percenta. Daňové príjmy, ktoré tvoria rozhodujúcu časť rozpočtu, sa plnili na 14,4 percenta, zatiaľ čo bežné výdavky, predstavujúce takmer 90 percent všetkých výdavkov, už na 16,6 percenta.

Štvrť miliardy eur

Rozdiel niečo vyše dvoch percentuálnych bodov sa môže javiť ako zanedbateľný, no v absolútnom vyjadrení znamená sumu blížiacu sa k štvrť miliarde eur. Hotovostný rozpočet vlády je síce len časťou celkových verejných financií, no aj širší pohľad naznačuje zhoršovanie situácie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom aktuálnom hodnotení uvádza, že výpadok daňových príjmov zvyšuje odhad deficitu oproti plánu o 0,4 percenta HDP, teda približne o 565 miliónov eur.

Celkový deficit verejných financií by tak mohol v roku 2026 dosiahnuť úroveň 4,5 percenta HDP. Rastúci schodok musí štát priebežne financovať spolu so splátkami existujúceho dlhu. Robí tak najmä prostredníctvom predaja štátnych dlhopisov domácim a zahraničným investorom. Práve v tejto oblasti je podľa Gábriša zrejmý ďalší trend, a to rastúca závislosť od zahraničného kapitálu.

Ku koncu februára dosiahol podiel nerezidentov na celkovom objeme vládneho dlhu takmer 59 percent, čo predstavuje historicky najvyššiu úroveň. Výrazne k tomu prispel februárový syndikovaný predaj dlhopisov. Aj keď aktuálny predaj dlhopisov pre ľudí a ďalšie aukcie počas roka môžu tento podiel mierne korigovať, základný trend sa tým nemení.

Získavanie zdrojov zo zahraničia je do veľkej miery umožnené členstvom Slovenska v eurozóne, ktoré zvyšuje dôveru investorov a uľahčuje prístup na finančné trhy. Pretrvávajúce deficity a potreba refinancovať dlh však zvyšujú celkovú zadlženosť krajiny, či už v absolútnych číslach alebo v pomere k výkonu ekonomiky.

Situáciu navyše komplikuje prostredie vyšších úrokových sadzieb v porovnaní s obdobím nulových až záporných sadzieb v minulých rokoch. Rastúci sklon úrokovej krivky znamená, že nové emisie dlhu sú drahšie, čo sa postupne premieta do rastúcich nákladov na obsluhu dlhu.

Pozri aj:

Dosahy vojny pocítime aj my: Európska komisia varuje pred prudkým nárastom cien energií