Aj tento týždeň vám naši redaktori v rámci sekcie PREMIUM priniesli množstvo článkov, ktoré určite stoja za prečítanie. Okrem reakcií na aktuálne udalosti si môžete prečítať aj to, aké benefity vám prinesie rok bez kvapky alkoholu, rozhovor o živote na Sicílii a ďalšie zaujímavé články, rozhovory a reportáže.
Či už sú to exkluzívne reportáže, pútavé rozhovory, tipy na nezvyčajné dovolenky alebo prehľady filmov a seriálov, ktoré musíš vidieť, v našom prémiovom obsahu nájdeš všetko možné. S predplatným Premium nemáš problém dočítať do konca, pretože články máš odomknuté. Za to, že si naším predplatiteľom, ti ale dávame darček. Nový vernostný program plný benefitov, vďaka ktorým dostaneš ešte viac.
Je to jednoduché – čím dlhšie si súčasťou našej Premium rodiny, tým viac kreditov získavaš. Uplatniť si ich vieš v rámci benefitov vo svojej Benefit peňaženke. V praxi to vyzerá tak, že pri zakúpení interez mesačného predplatného v hodnote minimálne 2,99 € dostaneš benefity, napríklad voucher v hodnote 20 eur od COFFEIN. To znie super, nie?
Taktiež sa môžeš rozhodnúť aj pre zakúpenie predplatného v hodnote 7,99 eura, kde okrem interez mesačného predplatného získavaš tiež exkluzívny prístup aj k zamknutému obsahu webov ako je Startitup, Emefka, Fontech či Odzadu. Pritom dostaneš tiež kupón v hodnote 8 eur na nákup na Dedoles.sk. A to sa už naozaj oplatí. Viac sa dočítaš na tejto stránke.
Pudmarčík z Ipsos o predvolebnom roku: Koalícia tromfy ešte len ukáže. Vieme, prečo voliči Fica odchádzajú
Preferencie koaličných strán klesajú a nevoliči rastú, sociológ vysvetľuje, prečo sa to deje práve teraz.
Slovensko vstupuje do predvolebného roka v čase zvýšenej politickej neistoty, rastúcej únavy verejnosti a citeľného poklesu dôvery v politické inštitúcie. Vládna koalícia čelí oslabovaniu preferencií, opakovaným kauzám aj nepopulárnym konsolidačným opatreniam, ktoré sa priamo dotýkajú peňaženiek ľudí.
O aktuálnej situácii v koalícii, o tom, prečo časť voličov odchádza od strán Smer, Hlas či SNS, a prečo sa nenaplnené očakávania premietajú do rastúcej nespokojnosti, sme sa začiatkom januára 2026 rozprávali so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Dlhodobo sa venuje výskumu verejnej mienky a volebných preferencií a jeho analýzy ponúkajú pohľad na to, ako Slováci reagujú na kroky vlády, opozície aj na zmeny, ktoré pociťujú v každodennom živote.
V rozhovore vysvetľuje, prečo prieskumy ukazujú oslabovanie koaličných strán, akú rolu zohráva ekonomická situácia domácností, prečo sa časť podpory presúva k nevoličom alebo k radikálnejším alternatívam, a čo môže byť pre vládu v najbližších mesiacoch najväčším rizikom. Zároveň upozorňuje, že v politike nie je nič nemenné a že aj zdanlivo stabilné trendy sa môžu v krátkom čase výrazne zmeniť v závislosti od ďalšieho vývoja, komunikácie a rozhodnutí politických aktérov.
Viac v našom rozhovore: Pudmarčík z Ipsos o predvolebnom roku: Koalícia tromfy ešte len ukáže. Vieme, prečo voliči Fica odchádzajú
Od najväčšej leteckej tragédie Slovenska prešlo už 20 rokov
Mnohí z nich sa tešili, že po dlhej dobe uvidia svoje manželky, deti, priateľky, rodičov a ďalších príbuzných. Žiaľ, osud to zariadil tým najhorším možným spôsobom a vojenské lietadlo AN-24 so 43 osobami na palube havarovalo pri maďarskej obci Hejce dňa 19. januára 2006.
Lietadlo AN-24 viezlo príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí sa vracali z polročnej misie KFOR v Kosove. Nehodu prežil iba jeden z vojakov, npor. Martin Farkaš. Jednotky KFOR (Kosovo Force) s mandátom Organizácie spojených národov (OSN) začali pôsobiť v Kosove 11. júna 1999. Ich súčasťou boli aj slovenskí vojaci. Lietadlo odštartovalo 19. januára 2006 o 17.15 h SEČ z letiska v Prištine.
Na jeho palube sa nachádzalo dokopy 43 cestujúcich – 42 vojakov vrátane ôsmich členov posádky a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Pristáť malo v Košiciach okolo 19.40 h. Havarovalo však okolo 19.30 h pri obci Hejce na východe Maďarska, len niekoľko kilometrov od slovenskej hranice.
Podľa viacerých očitých svedkov havárie lietadlo letelo veľmi nízko. Narazilo do kopca Borsó neďaleko obce a začalo horieť. Už o 19.38 h informovalo Centrum riadenia vzdušných operácií o leteckej nehode. Na miesto katastrofy okamžite vyrazili maďarskí aj slovenskí záchranári.
Viac si môžete prečítať v našom článku: Netušili, že o chvíľu zomrú, prežil len jeden: Od najväčšej leteckej tragédie Slovenska prešlo už 20 rokov
Ako sa žije a podniká na Sicílii?
Viaceré regióny Talianska sa už nejaký čas snažia prilákať nových obyvateľov. Kým niektorí to vnímajú ako nesplniteľný sen, český pár Monika a Zbyšek sa rozhodli vysadnúť na skúter a preskúmať krásne kúty Talianska. Na Sicílii si nielenže našli nový domov, ale rozbehli aj podnikanie s olivovým olejom.
Dozvedeli sme sa, ako prebiehala kúpa vlastného domu, ale aj to, aké je to po byrokratickej stránke rozbiehať na Sicílii podnikanie. Pýtali sme sa tiež na životné náklady a na to najkrajšie, čo by ste mali vidieť, ak sa niekedy rozhodnete Sicíliu navštíviť.
Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš rozhovor tu: Monika a Zbyšek vyrábajú na Sicílii olivový olej: Platy sú tu nižšie, no južanský život je nám blízky
Šperky, ktoré pozná každý
Daniel Swarovski bude už navždy patriť medzi hŕstku vizionárov, ktorí zmenili svet svojimi myšlienkami. Nadaný klenotník priniesol vynález, ktorý dokázal priblížiť dovtedy nedostupné a drahé šperky bežným ľuďom, no zároveň sa jeho výrobky dostali aj na telá tých najslávnejších osobností svojej doby. Od jeho úmrtia uplynulo už 70 rokov.
Daniel Swarovski sa narodil 24. októbra 1862 na území dnešného Česka (vtedy Rakúsko-Uhorska) v dedinke Jiřetín pod Bukovkou, píše portál Jewelry Supply. Už v útlom detstve sa vďaka otcovi a rodinnej firme začína jeho spojenie s brúsením skla, na čo nadviazal neskôr vo svojej profesii.
Jewel-fashion uvádza, že Daniela remeslo fascinovalo, v rodinnom podniku praxoval a otcovi pomáhal s výrobou jednoduchých šperkov. Okrem klenotov ho zaujímala aj hudba, konkrétne hra na husliach, údajne však v tomto smere nebol nadaný.
Je veľmi zaujímavé, že ako niekoľko veľkých biznisov, tak aj tento začínal v skromných podmienkach. Jablonecký deník píše, že prvé pracovné skúsenosti mimo rodinného podniku nazbieral počas štúdia a praxe vo firme Gebrüder Feix, ktorá sa zaoberala zložitým brúsením skla a následnou výrobou predmetov a bižutérie. Okrem toho sa mladý Swarovski rád vzdelával aj u iných klenotníkov a nazbieral tak veľmi cenné skúsenosti.
Viac si môžete prečítať v našom článku: Swarovski sa naučil vyrábať krištáľ tak, ako nikto predtým a dobyl ním svet. Reputáciu pošpinila nacistická minulosť
Dušan odišiel za prácou do Nemecka
Do Nemecka sa za prácou vydáva veľa Slovákov. Jedným z nich je Dušan Mačák, ktorého sem zaviala úplná náhoda. Objavila sa príležitosť a využil ju. Aj keď začiatky neboli jednoduché, v zahraničí sa mu zapáčilo natoľko, že tu žije už viac ako 12 rokov. Za to obdobie vystriedal rôzne zamestnania.
„V Nemecku sa mi žije dobre,“ priznal Dušan, ktorý momentálne nemá v pláne vrátiť sa na Slovensko. Aj keď vykonáva náročnú prácu, výhodou je, že je dobre ohodnotená a prináša mu aj ďalšie benefity.
„Často pracujem vo výškach, ako sú vetracie šachty, nad nástupišťami alebo koľajnicami, v pivnici, kde je miesto len pre vozík, na ktorom ležíte a musíte sa plaziť desiatky až stovky metrov, alebo vŕtam diery od rána do večera do stropu cez železobetón,“ priblížil nám, čo je na jeho práci najnáročnejšie.
Aké zamestnania v Nemecku vystriedal, a prečo má aj vedľajší džob, prezradil v rozhovore: Dušan odišiel do Nemecka: Pracujem 55 hodín týždenne, mám aj druhý džob. Moja práca je dobre ohodnotená
Obnova, ktorá urobila z Košíc pýchu Slovenska
Košice vstúpili do roka 2026 vo veľkom štýle – po rokoch práce a čakania bola verejnosti konečne odhalená obnovená Urbanova veža. Starší Košičania spomínajú ešte na jej poškodenú fasádu, tí mladší si Urbanovu vežu spájajú najmä s exteriérom prekrytým plotmi a zábranami.
Významnú pamiatku v srdci Košíc roky ničili holuby, pleseň aj ľudia, ktorí priestor pod vežou využívali ako improvizované verejné WC po bujarej noci v centre mesta. Z útrob zase pamiatku ohrozovala vlhkosť.
Mnohí sa tešili na moment, keď konečne uvidia jej finálnu podobu. Iní prijali pozvanie na otvorenie s obavami, nevediac, či ich premena poteší a naplní vysoké očakávania. A boli aj takí obyvatelia, ktorí si kládli jednoduchú, no podstatnú otázku: Prečo obnova Urbanovej veže trvala tak dlho?
Aby sme zistili, ako sa tento príbeh napokon skončil, vyrazili sme na otvorenie aj my.
Viac sa dozviete v reportáži: Z Košíc je pýcha Slovenska: Boli sme pri otvorení klenotu v srdci mesta, na obnovu sa čakalo roky
Pred 15 rokmi sa odohral teroristický útok na letisko
Je krátko pred pol štvrtou moskovského času, 24. januára 2011, a na rušnom letisku Domodedovo v Moskve prebieha deň tak ako zvyčajne. Lietadlá prilietajú a odlietajú a stovky ľudí sa zaoberajú tým, aby stihli svoj let či si našli svoju batožinu a šťastne sa prepravili domov. Žiaľ, mnohí toto šťastie v ten deň mať už nebudú.
Na letisko totiž vstupuje 20-ročný muž s výbušninou so silou takmer 5 kilogramov TNT, obohatenou o kovové skrutky, úlomky rúrok a matice. To preto, aby maximalizoval vražedný účinok bomby, ktorá už o pár minút zabije desiatky nevinných cestujúcich, ale aj samovražedného útočníka. Domodedovo si teroristi nevybrali náhodne.
Ide o veľmi rušné moskovské letisko, kde sa v jednom momente nachádzajú vždy stovky ľudí. Je tak ideálnym miestom pre odpálenie výbušniny s cieľom zabiť ich čo najviac. To si uvedomovali aj teroristi z neuznaných autonómnych republík na severe Kaukazu, ktorí sa chceli pomstiť Rusku za to, že ich nechce uznať, a za vojenské operácie prebiehajúce voči ich bojovníkom.
20-ročný muž, neskôr identifikovaný ako Magomed Jevlojev, 24. januára 2011 vstúpil s výbušninou na letisko. Po hale sa pohyboval viac ako hodinu. Hľadal vhodné miesto, kde by svoj teroristický čin spáchal. Napokon sa rozhodol zamieriť k batožinovej oblasti príletovej haly. Zaujímavé bolo, že sa tam bez problémov dostal aj s výbušninou. Aktualne.cz uvádza, že práve v ten deň detektory kovov nefungovali a atentátnik sa tak jednoducho dostal dnu.
Keď samovražedný atentátnik našiel svoje miesto, ako uvádza TASR, na celú halu zakričal: „Všetkých vás zabijem„. Následne o 16:32 explodovala nálož. Portál 24hod píše s odvolaním sa na Ria Novosti, že výbuch odtrhol atentátnikovi hlavu. Tú neskôr našli vyšetrovatelia na mieste výbuchu a poslúžila na identifikáciu páchateľa.
Viac si môžete prečítať v našom článku: „Všetkých vás zabijem,“ zakričal atentátnik a výbuch mu odtrhol hlavu. Pri útokoch na letisko Domodedovo zomrelo 37 ľudí
Navštívili sme skrytý prírodný skvost, zaplatíte 0 eur
Ľadopád Šikľavá skala je trochu ako verejné tajomstvo: všetci o ňom počuli, málokto ho videl. Tajomstvom zostáva preto, že na lokalitu nikto neupozorňuje typickými turistickými tabuľami na okraji vozovky a „náhodou“ naň určite nenarazíte. Pre turistu prakticky neexistuje – pokiaľ do bodky presne nevie, čo hľadá.
Pre miestnych obyvateľov je ľadopád povinnou zimnou zastávkou a okolité kopcovité polia sú ideálne na zimné radovánky, čím lákajú aj rodiny s deťmi. Návštevníci z iných regiónov zas Šikľavú skalu prirovnávajú k Islandu a tvrdia, že nič podobne pôsobivé nenašli ani v známych turistických destináciách.
My sme k údajne najkrajšiemu ľadopádu na Slovensku vyrazili cez víkend a veľmi rýchlo sme zistili, že pohľad, ktorý nás čakal, stál za každú minútu cesty.
Viac sa dozviete v reportáži: Stačí 20 minút a ocitnete sa na slovenskom „Islande“. Navštívili sme skrytý prírodný skvost, zaplatíte 0 eur
Radek sa viezol 21 hodín vlakom so železnou rudou
Cestuje a prostredníctvom svojich videí ukazuje ľuďom miesta, na ktoré sa pravdepodobne nikdy nedostanú. Milujú jeho prirodzenosť, odvahu a aj to, ako priateľsky komunikuje s domácimi, ktorých pri svojich potulkách spoznáva. Čech Radek, ktorý si hovorí RadeCzech, sa rozhodol naplno venovať svojej vášni a vďaka nemu sa môžeme dostať na fascinujúce miesta, ktoré navštevuje.
Šialená a ilegálna 21-hodinová jazda vlakom so železnou rudou cez Saharu, hriešne thajské mesto Pattaya, preslávené sexturizmom, či spoznávanie neznámych zákutí Indie v spoločnosti indického dievčaťa – toto je len zopár nevšedných zážitkov, ktoré Radek zažil za uplynulé mesiace po tom, ako si našetril nejaké peniaze, dal výpoveď v práci a vyrazil do sveta. Vďaka videám, ktoré tvorí a fanúšikovia ich pozerajú jedno za druhým, sa cestovanie stalo jeho prácou.
Celkom som navštívil cez 30 krajín. Z tých najzaujímavejších by som určite zmienil Indiu, kde som navštívil niekoľko štátov, ďalej Bangladéš, Pakistan alebo napríklad Mauritániu. Baví ma na tom objavovanie ich nedotknutej kultúry turizmom a zistil som, že často v týchto krajinách žijú tí najpriateľskejší miestni, plus je to proste dobrodružstvo a hlavne zábava.
Ako prebiehala šialená jazda vlakom prevážajúcim železnú rudu cez púšť v Mauritánii, alebo či sa Radek počas svojich ciest riadi nejakými pravidlami, nám prezradil v rozhovore: Radek sa viezol 21 hodín vlakom so železnou rudou pri 50 °C: Pred slnkom sa nedalo schovať, raz za život stačilo
Ľudia čakali stovky eur, niektorí dostali drobné. Analytik Potočár vysvetľuje, prečo vám prišla nízka energopomoc
Energopoukážky prichádzajú, domácnosti však hovoria o zmätku a sklamaní.
Energopoukážky, ktoré majú zmierniť dosahy rastúcich cien tepla a teplej vody, začali v posledných dňoch postupne prichádzať do slovenských domácností napojených na centrálne zásobovanie teplom. Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so Slovenskou poštou spustilo proces ich generovania a distribúcie, ktorý by mal trvať približne dva týždne.
Už krátko po tom, ako sa prvé poukážky dostali do schránok, sa začali objavovať reakcie plné sklamania. Viacerí ľudia sa sťažujú, že im prišiel poštový poukaz len na pár eur, hoci očakávali výrazne vyššiu pomoc. Mnohí mali pocit, že im štát preplatí celý účet za teplo alebo že výška energopoukážky bude vyššia než ich reálne náklady.
Na fungovanie systému, jeho logiku aj slabé miesta sme sa pýtali Radovana Potočára, analytika portálu Energie-portal. Zaujímalo nás, či je možné bežnému človeku jednoducho vysvetliť, ako sa energopomoc počíta, a prečo sa výsledné sumy medzi domácnosťami výrazne líšia.
Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš rozhovor tu: Ľudia čakali stovky eur, niektorí dostali drobné. Analytik Potočár vysvetľuje, prečo vám prišla nízka energopomoc
Takto som prežila rok bez vodky a piva
Môže človek, ktorý prestane piť, naozaj pocítiť všetky tie zmeny, o ktorých ostatní hovoria? Nestane sa z vás „otravný abstinent“, ktorý šíri osvetu bez toho, aby sa niekto čokoľvek pýtal? A ako bude vyzerať sociálny život, ak sa spolu s alkoholom vzdáte aj nočného života?
To boli moje otázky na konci roka 2024. Rok 2025 mi na ne priniesol odpovede. A kým som čakala zázraky, prišlo niečo lepšie.
Viac sa dozviete v reportáži: 365 dní bez kvapky alkoholu: Takto som prežila rok bez vodky a piva. Čakala som zázraky, prišlo niečo lepšie
Preskúmali sme starú jadrovú elektráreň na Dunaji
V sedemdesiatych rokoch bol pri Dunaji vybudovaný miliardový projekt jadrovej elektrárne, o ktorej ste možno nikdy ani len nepočuli. Keď bola dokončená, plne funkčná a naložená palivom, stalo sa niečo, s čím mnohí nepočítali – miestni obyvatelia v referende rozhodli, že nechcú, aby bola jej prevádzka spustená. A tak nikdy nevyrobila ani jediný watt elektriny. My sme toto unikátne miesto navštívili a preskúmali, čo sa v jeho útrobách nachádza.
Rozhodnutie postaviť jadrovú elektráreň v Rakúsku padlo v roku 1969. Samotná výstavba začala v roku 1972 približne 30 kilometrov severozápadne od Viedne, bezprostredne pri rieke Dunaj, ktorá mala zabezpečiť efektívne chladenie reaktorov.
Zlomovým momentom v jej osude sa stalo referendum v novembri 1978, keď Rakúšania rozhodovali o zákone povoľujúcom spustenie prevádzky už postavenej a prakticky plne funkčnej jadrovej elektrárne. A hoci hlasovanie bolo veľmi tesné, s rozdielom necelého percenta hlasov, obyvatelia Rakúska rozhodli, že jadrová elektráreň Zwentendorf nikdy nevyrobí ani jediný watt elektriny, aj keď bola plne pripravená a naložená palivom.
Čo sa stalo s jadrovou elektrárňou potom a ako ju môžete navštíviť, sme pre vás zhrnuli v našej reportáži: Preskúmali sme starú jadrovú elektráreň na Dunaji: Prevádzku museli v poslednej chvíli zastaviť, dnu sa dostanete aj vy
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku