Slovensko vstupuje do predvolebného roka v čase zvýšenej politickej neistoty, rastúcej únavy verejnosti a citeľného poklesu dôvery v politické inštitúcie. Vládna koalícia čelí oslabovaniu preferencií, opakovaným kauzám aj nepopulárnym konsolidačným opatreniam, ktoré sa priamo dotýkajú peňaženiek ľudí.
Do popredia sa opäť dostávajú takzvané populistické témy, zatiaľ čo časť spoločnosti sa od politiky vedome odvracia a prestáva ju aktívne sledovať. V prostredí silnej polarizácie a vyhrotených politických sporov majú čoraz väčšiu váhu dáta a triezvy analytický pohľad, ktorý dokáže pomenovať skutočné príčiny zmien vo voličskom správaní.
Presuny medzi stranami, nárast počtu nevoličov, ale aj sila politických naratívov a interpretácií reality dnes výrazne ovplyvňujú to, ako verejnosť vníma vládu aj opozíciu. Prieskumy verejnej mienky pritom neodhaľujú len aktuálny stav, ale aj hlbšie trendy, ktoré môžu rozhodnúť o ďalšom vývoji politickej scény.
Ako voliči čítajú kroky vlády
O aktuálnej situácii v koalícii, o tom, prečo časť voličov odchádza od strán Smer, Hlas či SNS, a prečo sa nenaplnené očakávania premietajú do rastúcej nespokojnosti, sme sa začiatkom januára 2026 rozprávali so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Dlhodobo sa venuje výskumu verejnej mienky a volebných preferencií a jeho analýzy ponúkajú pohľad na to, ako Slováci reagujú na kroky vlády, opozície aj na zmeny, ktoré pociťujú v každodennom živote.
V rozhovore vysvetľuje, prečo prieskumy ukazujú oslabovanie koaličných strán, akú rolu zohráva ekonomická situácia domácností, prečo sa časť podpory presúva k nevoličom alebo k radikálnejším alternatívam, a čo môže byť pre vládu v najbližších mesiacoch najväčším rizikom. Zároveň upozorňuje, že v politike nie je nič nemenné a že aj zdanlivo stabilné trendy sa môžu v krátkom čase výrazne zmeniť v závislosti od ďalšieho vývoja, komunikácie a rozhodnutí politických aktérov.
Začal sa predvolebný rok, ako vnímate momentálnu situáciu v koalícii?
Z pohľadu agentúr a analytikov, ktorí sledujú preferencie politických strán, je dôvod na pozornosť najmä pri výraznom prepade súčasných koaličných strán. Ide o Smer, Hlas aj SNS. Preferencie týmto stranám výrazne klesli a väčšina prieskumov ukazuje, že ak by sa voľby konali dnes, aktuálnu koalíciu by sa v takomto zložení nepodarilo zložiť. Okrem Smeru výrazne oslabil aj Hlas a SNS sa dlhodobo pohybuje na hranici alebo pod hranicou 5 %.
Pri prieskumoch je dôležité zdôrazniť, že vždy merajú aktuálnu situáciu, teda ako by vyzerali voľby, keby sa konali teraz, resp. v čase zberu dát. Nehovoria nič o tom, ako bude vyzerať situácia o dva mesiace, o rok alebo o dva roky. Politika funguje tak, že strany si často nechávajú na záver kampane najsilnejšie tromfy.
V posledných dňoch pred voľbami, niekedy aj počas moratória, sa objavujú rôzne podporné informácie, videá či antikampane, ktoré môžu výrazne zamiešať karty. Prieskumy teda indikujú stav v danom momente, no nehovoria, ako to skončí v riadnych voľbách, napríklad v roku 2027. Veľa sa môže zmeniť v závislosti od obsahu a tém kampane, kandidátok a celkového vývoja na Slovensku aj vo svete. Ak sa vrátime ku koalícii, pomerne jasne vidíme, kam a prečo voliči odchádzajú.
Zmenilo teda veľa voličov „smer“ a volebné preferencie?
Veľká časť bývalých voličov Smeru odišla k nevoličom. Títo ľudia mali očakávania, napríklad lacnejšie potraviny, lacnejšie energie a zlepšenie životnej úrovne, s čím Smer pracoval aj v kampani. Ďalšia skupina očakávala tvrdý postup voči bývalej vláde, či už v súvislosti s pandemickými opatreniami alebo s vojnou na Ukrajine. Niektorí dokonca očakávali, že predstavitelia bývalej vlády, napríklad Igor Matovič, skončia vo väzení. To sa nestalo a tieto očakávania sa nenaplnili. Do toho vstupuje aj všeobecná nespokojnosť. Inflácia síce už nie je extrémne vysoká, no ceny rastú a životná úroveň niektorých ľudí reálne klesá.
Nahlásiť chybu v článku