Zatiaľ čo politickú pozornosť v Európe pohlcujú vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku a spor o budúcnosť Arktídy, na jej severnom okraji prebieha úplne iný príbeh. V zasnežených horách severného Nórska sa britskí elitní vojaci pripravujú na možný ozbrojený konflikt s Ruskom.
Výcvik prebieha v tábore Camp Viking v oblasti Skjold na severe Nórska. Hoci britská armáda tu bola už počas studenej vojny, samotné zariadenie vzniklo v roku 2023 ako priama reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Jeho význam odvtedy rýchlo rastie. Informoval portál Politico.
To, prečo je tu situácia taká napätá, odhalí pohľad na mapu. Len niekoľko kilometrov od nórskych hraníc sa nachádza polostrov Kola a prístav Murmansk, kde Rusko sústreďuje kľúčovú časť svojich jadrových síl.
Ide o oblasť s najväčšou koncentráciou jadrových zbraní na svete. V prípade krízy by sa teda táto časť Arktídy stala okamžite centrom napätia. Túto jar má kapacita dosiahnuť približne 1 500 vojakov a v budúcom roku až 2 000. Británia tak výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne.
Príprava na článok 5
Cvičenia v Camp Viking sú navrhnuté ako realistická príprava na situáciu, v ktorej by Severoatlantická aliancia musela aktivovať článok 5 o kolektívnej obrane.
Podľa veliteľa britských síl, brigádneho generála Jaimieho Normana, ide o reakciu na zásadnú zmenu bezpečnostného prostredia. „Už nie sme v stave mieru,“ vyjadril sa pre Politico.
Plán Arctic Sentry
Londýn a Oslo preto podporujú myšlienku vzniku novej aliančnej misie s názvom Arctic Sentry. Jej cieľom by bolo posilniť vojenskú spoluprácu v Arktíde, odradiť Rusko a zároveň uistiť Spojené štáty, že Európa berie bezpečnosť regiónu vážne.
Zatiaľ však nie je jasné, ako by misia vyzerala v praxi. Diskutuje sa o pozemných, námorných aj leteckých operáciách, ako aj o rozšírení výcviku do oblasti Grónska a na strategické námorné trasy.
Práve tie sa v poslednom období stali miestom pohybu tieňových flotíl, prepravujúcich sankcionovanú ruskú ropu, a objavili sa aj prípady poškodenia podmorských komunikačných káblov.
Ukrajina v tieni Trumpa
Európske sily tak majú pred sebou ďalšiu výzvu a situácia sa im komplikuje. Aj keď šanca, že by Donald Trump naozaj použil silu v prípade Grónska, je malá, vyvolalo to dostatočné napätie na to, aby krajiny EÚ na chvíľu odvrátili zrak od Ukrajiny. Americký prezident im nedal inú šancu.
To všetko v čase, keď je Kyjev pod najväčším náporom od začiatku vypuknutia vojny v roku 2022.
Bezpečnostní analytici však upozorňujú, že NATO zatiaľ postupuje veľmi zdržanlivo. Podľa Rachel Ellehuusovej z analytického centra RUSI je cieľom vyslať signál jednoty bez toho, aby Aliancia otvorene dráždila Spojené štáty.
Zároveň poukázala na to, že chýba jasné verejné vyjadrenie vedenia NATO na podporu Dánska a Grónska, čo môže z dlhodobého hľadiska oslabiť dôveru v kolektívnu obranu.
Nahlásiť chybu v článku