Vo veku nedožitých 71 rokov zomrel v stredu bývalý diskár Imrich Bugár. Jeden z najúspešnejších atlétov slovenskej histórie získal titul majstra sveta v Helsinkách 1983 a striebro na olympiáde v Moskve 1980. Informoval portál idnes.cz.
správy od nás budete mať ako prví.
Bugár drží slovenský rekord výkonom 71,26 m, ktorý ho dnes radí na 16. miesto historických tabuliek. Predviedol ho v máji 1985 v kalifornskom San Jose. Rok predtým nedostal príležitosť rozšíriť svoju olympijskú medailovú zbierku, keďže československá reprezentácia z politických dôvodov neštartovala pod piatimi kruhmi v Los Angeles.
Výpočet jeho úspechov dopĺňajú ešte dva cenné kovy z kontinentálneho šampionátu. V Prahe 1978 získal bronz a o štyri roky neskôr v Aténach titul majstra Európy. Stal sa prvým slovenským rodákom, ktorý má na konte cenný kov z OH, ME i MS.
Zemřel legendární diskař Bugár, světovému šampionovi z roku 1983 bylo 70 let https://t.co/WlVajAKCBU pic.twitter.com/UezbLL8zGH
— ceskenoviny_cz (@ceskenoviny_cz) April 9, 2026
Vyhral bez jediného tréningu
Budúci diskársky šampión sa narodil v obci Ohrady v okrese Dunajská Streda 14. apríla 1955. Športové nadanie ukázal už na základnej škole, keď na telesnej výchove hodil kriketovou loptičkou do vzdialenosti 112 metrov. Učiteľ mu tak odporučil, aby štartoval na atletických okresných majstrovstvách v niektorej z vrhačských disciplín. „Guľa sa mi nepáčila, pri nej má človek večne špinavý krk. Disk som dovtedy nikdy nevidel. Sledoval som súperov, niektorí už vedeli otočku. Ja som to neriskoval, hádzal som z miesta a hodil 31,14,“ spomínal Bugár na svoje začiatky v rozhovore pre český projekt Paměť národa a na to, ako vyhral svoju prvú súťaž, hoci neabsolvoval jediný odborný tréning.
Svoj talent začal rozvíjať v Slávii SVŠT Bratislava a na povinnú vojenskú službu sa presunul do Dukly Praha. V metropole vtedajšieho Československa sa zoznámil s Miloslavom Vlčkom, ktorý sa stal jeho celoživotným koučom a pod jeho vedením začal zbierať medailové ocenenia. Zlato v Aténach získal v dobe, kedy olympijský šport číslo jeden ešte neorganizoval majstrovstvá sveta a atletický európsky šampionát patril k najsledovanejším a najprestížnejším športovým podujatiam vôbec. Aj preto mu triumf vyslúžil ocenenie Športovec Československa 1982. O rok na to sa už v Helsinkách stal oficiálne prvým majstrom sveta hodom dlhým 67,72 m a jeho výkonnosť ešte stúpala.
V olympijskom roku 1984 bol vo vrcholnej forme a na neúčasť v Los Angeles tak spomína s horkosťou. Zlato v Kalifornii získal Rolf Danneberg z Nemeckej spolkovej republiky, s ktorým sa Bugár stretol v sezóne 11-krát a ani raz s ním neprehral. K triumfu mu stačilo 66,60 m. „Súťaž som sledoval v noci doma v Prahe-Libuši, podarilo sa mi cez anténu chytiť nemeckú ARD. Stálo ma to fľašu fínskej vodky. Strašne ma štvalo, že tam nemôžem byť,“ prezradil Bugár, ktorý sa napokon ešte raz na olympiáde predstavil, v Soule 1988 obsadil 12. miesto.
Bugár sa po skončení aktívnej kariéry v roku 1995 usadil s rodinou v Prahe a zostal známou osobnosťou. V roku 2013 sa ako celebrita zúčastnil na zábavnom programe Star Dance a obsadil 3. priečku. V roku 2016 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky. V decembri 2025 získal spoločne s guliarkou Helenou Fibingerovou Cenu Emila Zátopka pre športové legendy.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku