Nečakanú výhru 200 000 eur by najviac Slovákov a Sloveniek využilo na rekonštrukciu alebo kúpu nehnuteľnosti, väčšina by však aj naďalej chodila do aktuálnej práce. O výhru by sa podelilo takmer 90 % opýtaných, no prevažná časť by z nej darovala maximálne desatinu.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre spoločnosť Home Credit realizovala agentúra Ipsos. Ak by mohli ľudia rozdeliť peniaze z výhry na viacero položiek, okrem bývania (51 %) by ich použili na splatene úverov či hypotéky (41 %), investovanie do fondov alebo akcií (37 %) a ako finančnú pomoc rodine alebo blízkym (35 %).
Dovolenka či sporenie
Traja z desiatich opýtaných by uložili časť peňazí na sporenie, pätina ľudí by sa vybrala na dlhšiu dovolenku spojenú s cestovaním, 17 % by si doprialo lepší a radostnejší životný štýl. Lepšie vzdelanie deťom by zaplatilo 13 % ľudí, desatina respondentov by pomohla charite a 9 % ľudí by rozbehlo nový biznis.
Bývanie bolo v prieskume obľúbenou možnosťou, aj ak si respondenti mohli zvoliť iba jednu možnosť, ako naložiť s výhrou. Zvolila si ju štvrtina opýtaných, o niečo menej by sa rozhodlo splatiť svoje dlhy. Všetky peniaze by investovalo 16 % ľudí, kým každý desiaty by celú sumu venoval rodine. Len 4 % ľudí by výhru minulo na svoje pohodlie a 1 % opýtaných by ju dalo na charitatívne účely.
Takmer dve tretiny opýtaných by v prípade výhry 200 000 eur ďalej chodili do aktuálnej práce. Menej stresujúce alebo zmysluplnejšie zamestnanie by hľadalo 16 % ľudí, každý desiaty by robil menej a štyria zo sto by prestali pracovať úplne.
Iba pre seba by si výhru nechalo 11 % ľudí, ostatní by sa podelili. Osem z desiatich by časť z výhry dala rodine, 7 % by obdarovalo priateľov a 4 % ľudí by peniaze poskytli charite. „Keď už by ale išlo o to, koľko z výhry by šťastní výhercovia darovali, dve tretiny z nich by venovali maximálne 10 %, teda najviac 20 000 eur. Pätina by darovala maximálne 5 %, čiže 10 000 eur. Viac ako polovicu z výhry by iným venovali len traja zo stovky,“ priblížil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Na potešenie spojené s oddychom, cestovaním či väčšími nákupmi by väčšina (83 %) minula najviac štvrtinu z výhry. Štyria z desiatich by takto minuli maximálne desatinu a 7 % opýtaných by na vlastné potešenie nedali ani euro. Naopak 2 % ľudí by si naplno užili aj viac ako polovicu z výhry.
Šetríme málo
V tomto kontexte je zaujímavé spomenúť ďalšie údaje, podľa ktorých slovenské domácnosti dokážu v čistom ušetriť iba dve percentá svojich príjmov. Horšie je na tom v Európe iba Lotyšsko a Grécko. Zložitá finančná situácia sa však neprejavuje na ochote Slovákov míňať peniaze na hazard. Minulý rok na ňom prerobili vyše 1,5 miliardy eur, čo bol medziročný nárast o vyše 7 %. V aktuálnom komentári na to upozornil analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Poukázal na údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z rokov 2024 a 2025, kedy dosiahla čistá miera úspor slovenských domácností 2 %. Horšia situácia bola iba v Grécku, kde ľudia úspory dokonca míňajú a v Lotyšsku, kde domácnosti vôbec nešetria. Priemer Európskej únie (EÚ) dosahuje 8,1 %, v Českej republike si domácnosti dokážu odložiť takmer 14 % príjmov.
Dôvody tejto situácie môžeme podľa neho hľadať v konsolidácii verejných financií, ktorá zvýšila náklady slovenských domácností, vysokej inflácii, slabom raste ekonomiky a vysokom daňovo-odvodovom zaťažení, čo sa premieta aj do nízkeho rastu čistých miezd.
Na druhej strane je podľa analytika zaujímavým faktom, že v tejto situácii rastie objem peňazí, ktoré Slováci míňajú na hazard. „Podľa štatistík Úradu pre reguláciu hazardných hier uzatvorili stávky vo výške 26,77 miliardy eur, pričom na výhrach im bolo vyplatených 25,22 miliardy. Celkovo tak na hazardné hry minuli 1,55 miliardy eur, čo je medziročne o 7,2 % viac. V prepočte na jedného obyvateľa, vrátane detí, je to 287 eur,“ vyčíslil Malina.
Nahlásiť chybu v článku