Zem pred 66 miliónmi rokov sa z hľadiska zastúpenia živočíchov len veľmi málo podobala súčasnosti. Vládli tu neohrozene praveké plazy, dinosaury, ktoré na tejto planéte nemali premožiteľa. Ten prišiel až z vesmíru v podobe niekoľkokilometrového asteroidu, ktorý po náraze do oblasti dnešného mexického Yucatánu započal koniec ich éry.
Pre niekoho to mohla byť iba gigantická vesmírna skala. Avšak pre vedcov je mimoriadne fascinujúcim, a teraz zistili o ničivom asteroide nové a vzrušujúce poznatky.
Vedci pod záštitou univerzity v Britskej Kolumbii publikovali štúdiu v časopise Science Advances. Výskumníci sa pozreli na tenké vrstvy ílu po celej Zemi, ktoré vznikli v dôsledku dopadu 10-kilometrového asteroidu. Ten sa totiž pri dopade doslova vyparil, pričom vytvoril veľký kráter známy ako Chicxulub. Vedci v štúdii analyzovali materiál z piatich lokalít v Dánsku, Španielsku a Taliansku. Následne ho porovnali so vzorkami z jedenástich rôznych uhlíkatých chondritov.
Asteroid nebol úplne obyčajným
Ak opomenieme veľkosť, tak asteroid bol jedinečný aj svojím zložením. Išlo totiž o mimoriadne vzácny kus horniny, ktorý patrí do podskupiny uhlíkatých chondritov typu Ornans (označované ako CO).
Uhlíkaté chondrity tvoria len necelých päť percent všetkých meteoritov nájdených na Zemi, pričom trieda CO z nich predstavuje iba nepatrný zlomok. Podľa hosťujúceho profesora na Philippa Claeysa zásah takýmto zriedkavým a vzdialeným telesom podčiarkuje, akú mali dinosaury smolu.
Tento druh meteoritu obsahuje oveľa menej prchavých látok, ako je napríklad síra. Práve to ovplyvňuje vedeckú teóriu o spôsobe vymierania dinosaurov. Jedným z faktorov totiž bolo, že po dopade asteroidu pred 66 miliónmi rokov sa z neho uvoľnilo veľké množstvo síry, ktorá „otrávila“ planétu. Spôsobila kyslé dažde a kontaminovala vodu. Nové zistenia tak znižujú pravdepodobnosť, že by síra v asteroide bola hlavnou príčinou vymierania.
Hlavným dôvodom vymierania sú tak jemné úlomky a prach, ktorý bol vyvrhnutý do atmosféry, čím blokoval slnečné lúče, spôsobil ochladenie, vymieranie rastlín a následne aj živočíchov.
Sled náhod, ktoré spôsobili katastrofu
Náraz a následné zatemnenie atmosféry tak boli ešte ničivejšie, než si vedci mysleli. Dinosaury tak mali smolu v mnohých ohľadoch. Ako pripomína vedecký portál Science Alert, do hry vstúpilo množstvo faktorov. V prvom rade náš veľký vesmírny ochranca – planéta Jupiter svojou gravitáciou stiahne väčšie objekty, čím odvracia podobné riziká. Tento ale nezachytil. Nedávna štúdia z roku 2024 pritom zistila, že ničivý asteroid pochádzal z vonkajších oblastí našej slnečnej sústavy a jeho pôvod bol až tak za Jupiterom. Asteroid tak musel prelietať okolo Jupitera v takom čase a uhle, že sa vyhol tomu, aby ho planéta k sebe pritiahla.
Aj napriek tomu, že mu unikol, tak existuje predpoklad, že ak by asteroid dopadol na iné miesto na Zemi, devastácia by nemusela byť taká zdrvujúca. A ďalším faktom bol tiež uhol, pod ktorým meteorit dopadol. Dokonca svoju rolu zohralo aj ročné obdobie, a tým, že bola jar, a aj to znížilo schopnosť druhov zotaviť sa z nárazu.
Súhra všetkých týchto udalostí ale spôsobila, že pred 66 miliónmi rokov sa začalo veľké vymieranie. To započalo dopadom a uvoľnenou energiou a následne pokračovalo zatemnením oblohy, čo spôsobilo blokovanie slnečných lúčov, ochladenie planéty a postupné vymieranie.
To, že prišlo k tejto ničivej katastrofe, malo ale pre nás pozitívny efekt. Plazy prestali byť na planéte Zem dominantné a postupom času sa začala rozvíjať viac trieda cicavcov, z ktorých sa postupom miliónov rokov vyvinul aj Homo sapiens. Môžeme tak nadnesene tvrdiť, že nebyť veľkej globálnej katastrofy pred 66 miliónmi rokov, tak dnes by sme tu na Zemi ako ľudstvo ani nemuseli byť.
Nahlásiť chybu v článku