Klimatické zmeny, zodpovedné hospodárenie s vodou, ochrana biodiverzity a výmena skúseností z environmentálnych auditov dominujú diskusiám výročného stretnutia európskej pracovnej skupiny pre environmentálne audity, ktorú tento týždeň hostí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ).
Zástupcovia 44 kontrolných inštitúcií z celej Európy vrátane Európskeho dvora audítorov a pozorovateľov z Izraela sa zaoberajú nastavovaním auditných metodík a ukazovateľov, ktoré by umožnili objektívne posúdiť pokrok krajín v reakcii na klimatickú zmenu a zabezpečiť ochranu vodných zdrojov.
Kontrolóri z Portugalska prezentujú konkrétne poznatky z komplexného auditu zameraného na manažment vody, pričom kolegovia z Holandska prinášajú rizikové poznatky z kontroly zameranej na znižovanie spotreby pitnej vody. Do odborných debát sa zapájajú aj experti z akademického prostredia, vrátane Slovenskej akadémie vied.
Voda by sa mala vnímať ako národné bohatstvo
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozorňuje, že voda sa z pohľadu európskych kontrolných inštitúcií nemá vnímať len ako strategická surovina, ale ako národné bohatstvo, ktorého ochranu musí zabezpečiť štát.
„Každá štátna či verejná inštitúcia musí konať aktívne a preventívne, nie až vtedy, keď je potrebné hasiť požiar,“ uviedol Andrassy. Klimatické zmeny, nárast teplôt a čoraz častejšie extrémne suchá znižujú dostupnosť vody, ohrozujú bezpečnosť obyvateľstva a obmedzujú rozvoj regiónov. Viac než tretina európskeho územia už dnes trpí nedostatkom vody. Neefektívna a zastaraná infraštruktúra spôsobuje, že v Európe sa stratí až tretina pitnej vody ešte predtým, ako dorazí k spotrebiteľom.
Dopyt po vode bude narastať, Slovensko zaostáva
V horizonte do roku 2050 sa očakáva nárast dopytu po vode až o polovicu. Slovensko pritom čelí modernizačnému dlhu v oblasti vodovodov a kanalizácií vo výške vyše desať miliárd eur. Vyše štyristo obcí stále nie je napojených na verejný vodovod a len tri štvrtiny samospráv sú súčasťou kanalizačnej siete.
Na tieto výzvy reaguje aj Európska komisia, ktorá tento rok prijala stratégiu vodnej odolnosti. Tá má pomôcť členským krajinám pripraviť sa na dlhodobý nedostatok vody a čoraz častejšie extrémy počasia spôsobené klimatickou zmenou. Dokument zdôrazňuje potrebu vytvárania strategických partnerstiev a koordinácie investícií z verejného, zo štátneho aj súkromného sektora so zameraním na rozvoj a modernizáciu infraštruktúry.
Zodpovednosť za rozvoj strategických vodárenských sietí nesie štát v spolupráci s miestnou samosprávou. Zatiaľ čo prevádzku zabezpečujú obecné vodárenské spoločnosti, financovanie rozvoja je výsostnou úlohou štátu.
Takmer tretina vody na Slovensku uniká cez deravé potrubia
Andrassy upozorňuje, že takmer tretina pitnej vody na Slovensku uniká cez deravé potrubia ešte pred príchodom k spotrebiteľovi.
„Preto musia kompetentné inštitúcie, rezort životného prostredia či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hľadať spôsoby, ako financovať rozvoj vodovodov. A to aj preto, že nedostatok zdrojov môže vyústiť do skrytej privatizácie a verejné korporácie ovládne súkromný kapitál, s výrazne limitovanou verejnou kontrolou,“ dodáva Andrassy.
Skúsenosti z krajín ako Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia či Česká republika ukazujú, že odlievanie peňazí z vodárenských spoločností viedlo k výraznému zhoršeniu technického stavu vodovodov a kanalizácií.
Mestá ako Paríž či Berlín museli svoje vodárne odkúpiť späť za miliardové sumy, aby obnovili kontrolu nad infraštruktúrou a ochránili prístup k pitnej vode. Podobná situácia sa objavuje aj v niektorých slovenských regiónoch.
Národné vlády podľa európskych audítorov musia vytvoriť viaczdrojový, finančne udržateľný systém podpory vodárenskej infraštruktúry, ktorý zabráni odlevu verejných zdrojov cez vyplácanie dividend, nevýhodné dodávky služieb v rámci skupiny či cez neprimerané marketingové a poradenské aktivity.
Nahlásiť chybu v článku