V čase, keď väčšina starých baní v regióne dávno skončila, jedna na Slovensku stále funguje. Baňa Rozália pri Hodruši-Hámroch ťaží polymetalické rudy so zlatom, striebrom, meďou, olovom a zinkom. Jej prevádzkovateľ vlani výrazne zvýšil zisk.
správy od nás budete mať ako prví.
Baňa Rozália neleží na obrovskom ložisku, kde by sa ťažila takmer čistá zlatá ruda. Zlato je súčasťou polymetalického ložiska, v ktorom sa nachádzajú aj meď, olovo, zinok a striebro. Informoval o tom Ekonomický deník.
Takmer 50 000 ton rudy
Ložisko sa nachádza v centrálnej časti štiavnického stratovulkánu. Ruda sa po vyťažení spracováva v úpravni na flotačný koncentrát, ktorý následne putuje na ďalšie metalurgické spracovanie do zahraničia. V roku 2025 firma vyťažila a spracovala približne 48 582 ton rudy. Výsledkom bolo 735 ton koncentrátu obsahujúceho kombináciu viacerých kovov.

Obsah zlata v samotnej rude je pritom pomerne nízky, približne sedem gramov na tonu. Napriek tomu má produkcia vysokú hodnotu. Podľa údajov zverejnených Ekonomickým deníkom sa ročná produkcia zlata pohybuje približne medzi 300 a 400 kilogramami.
Zisk v miliónoch, v podzemí desiatky ľudí
Ťažba v Rozálii je pritom klasickou banskou prácou. Nejde o povrchovú ťažbu, pri ktorej by sa ložisko jednoducho odkopávalo z veľkého lomu. Ruda sa dobýva v podzemí a následne sa dopravuje na ďalšie spracovanie.
Za príbehom poslednej aktívnej zlatej bane sa skrýva aj pomerne úspešný biznis. Spoločnosť Slovenská banská, ktorá prevádzkuje Baňu Rozália, dosiahla podľa údajov portálu Finstat v roku 2025 tržby približne 26,6 milióna eur.

Ešte zaujímavejší je výsledok hospodárenia. Firma vykázala čistý zisk 9,2 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast približne o 53 percent. Pri pohľade na počet pracovníkov ide o pozoruhodné čísla.
Podľa banského úradu pracovalo v roku 2025 v spoločnosti Slovenská banská pri dobývaní a spracovaní rúd 132 zamestnancov. Z nich bolo 78 priamo v podzemí a ďalších 54 na povrchu. Zaujímavé je, že počet pracovníkov v posledných rokoch dokonca stúpal. Banský úrad uvádza, že po roku 2020, keď mala spoločnosť 117 zamestnancov, ich počet postupne vzrástol na súčasných 132.
Posledná na našom území
Ťažba v okolí Banskej Štiavnice a Hodruše má za sebou stáročia histórie. Slovenská banská bola založená v roku 1993 a nadviazala na dlhú tradíciu ťažby v štiavnicko-hodrušskom rudnom revíri. Dnes je situácia výrazne odlišná od minulosti.
Kým kedysi v oblasti fungovali desiatky baní, Baňa Rozália zostala posledným aktívnym závodom tohto typu na Slovensku a podľa samotnej spoločnosti aj na území bývalého Československa. Prevádzka pritom nie je určená pre bežných návštevníkov.
Spoločnosť však v Hodruši-Hámroch prevádzkuje aj historický komplex v bývalej bani Starovšechsvätých, kde možno nahliadnuť do histórie miestneho baníctva. Tradícia ťažby zlata v tomto regióne siaha ešte oveľa ďalej. Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi historicky významné banské oblasti Európy a ťažba drahých kovov tu prebiehala už pred stáročiami.
Ťažba má pokračovať aj v ďalších rokoch
Podľa banského úradu má Slovenská banská povolenú banskú činnosť pri dobývaní polymetalických rúd v príslušných dobývacích priestoroch. Jedno z povolení platí do konca roka 2030. Budúcnosť bane tak zatiaľ vyzerá pozitívne.
Rozália zostáva aktívnou súčasťou slovenského baníctva a zároveň unikátom v rámci regiónu. V roku 2025 síce vyťažila menej rudy ako v predchádzajúcom roku, približne 48,3 tisíca ton oproti 56,4 tisíca ton v roku 2024, stále však vyprodukovala stovky kilogramov zlata a striebra a desiatky ton ďalších kovov.
Slovensko tak stále patrí medzi krajiny, kde sa zlato reálne ťaží. A kým väčšina historických baní v strednej Európe už dávno utíchla, v Hodruši sa pod zem stále spúšťajú baníci.
Ak vám tento článok niečo dal, odmeňte ho. Nie lajkom, ale podporou. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Kača precestovala Irak: Najväčším mýtom je, že celý vyzerá ako vojnová zóna. Pohostinnosť ľudí bola nezištná
„Je likvidačná, nefér a môže znamenať koniec,“ tvrdia podnikatelia: EÚ zaviedla prísnu legislatívu, petíciu podpísalo 65 200 ľudí
Bývala som 4 roky v Amerike: Za menšiu garsónku sme platili 900 eur, bežný nákup v potravinách stál 130 eur
Neholila si podpazušie a nefajčila. Madonna sa stala obeťou znásilnenia, kritizujú ju, že sa oblieka nevhodne
Film Deep Throat stál za zrodom porna, ľudia naň chodili do kina: Herečku do sexu nútili, zarobil 600 miliónov
Woodstock mal byť zlatou baňou, skončil napokon v strate. Legendárny festival sa ale stal kultom, ktorý už nič neprekoná
Na každé 3 metre pripadá jeden mŕtvy robotník. 81 kilometrov dlhý Panamský prieplav je veľkolepou stavbou ľudstva
Žena zabila svoje 3 deti, lekári problém prehliadli: Ide o jeden z najsmutnejších prípadov v histórii krajiny












Nahlásiť chybu v článku