Videli sme slovenský film roka, o ktorom ste možno ani nepočuli: Novinka zožala svetový úspech, ihneď utekajte do kina

Z každej scény cítiť množstvo driny, jasnú víziu, precíznu rešerš aj hlboký rešpekt ku komunite, ktorej príbeh sa diváka dotýka. Film sa však nebojí kriticky zobrazovať negatíva života v odľahlom regióne – technologické zaostávanie, silno konzervatívne zmýšľanie či dynamiku vzťahov medzi mužmi a ženami v prostredí slovenského vidieka.

Tvorcovia sa rozhodli rozprávať o reálnych udalostiach prostredníctvom vzťahu otca a dcéry, čím vzniklo dielo, ktoré síce nie je dokumentom, no realitu sprostredkúva cez symboly a emócie. Už pred premiérou sľúbili ľudskosť – a práve tou si nás film získal najviac. Postavy nie sú jednorozmerné karikatúry – majú vlastné konflikty, vnútorné napätia a konajú spôsobom, ktorý pôsobí prirodzene, akoby išlo o skutočných ľudí.

Výsledok je mimoriadne pôsobivý – divák cíti tragédiu regiónu, akoby sa diala priamo na jeho pozemku.

Divákom prekážali historické nepresnosti, boli symbolom a vedomou voľbou

S dramatizáciou však prišla aj kritika. Po premietaní zaznievali otázky o historickej presnosti. Niektorým divákom prekážal motív exhumácie hrobov, ktorý sa pri výstavbe Stariny v skutočnosti neudial, alebo nesprávny rusínsky dialekt, ktorým postavy hovorili.

Prítomný režisér Martin Gonda a scenáristka Dominika Udvorková vysvetlili, že každý takýto prvok bol vedomým rozhodnutím. Rusínski neherci vo filme improvizovali, a ak by museli hovoriť v inom dialekte, stratila by sa prirodzenosť ich reakcií. Motív exhumácie bol použitý ako symbol – tvorcovia ho našli v dobových materiáloch pri budovaní inej slovenskej nádrže a zaradili ho preto, že podporoval hlavnú snahu filmu: preniesť na diváka emócie a prežívanie tých, ktorých vyhnali z rodných domov.

Podľa nás to fungovalo skvele. Potopa udržiava pozornosť diváka od prvej minúty do poslednej a úroveň remeselného spracovania podľa nás dosahuje kvality svetových profesionálov. Tvorcovia navyše preukázali schopnosť triezvej sebakritiky – z trojhodinového hrubého materiálu vystrihli takmer polovicu scén, pretože neprinášali dostatočnú hodnotu pre jadro príbehu. To je krok, ku ktorému sa neodhodlajú často ani najväčšie filmárske mená, a ktorý pritom zásadne ovplyvňuje divácky zážitok.

Výsledkom je svieža, koncentrovaná stopáž s dĺžkou 102 minút.

Film, na ktorý sa treba mentálne pripraviť

Potopa nie je hit v tradičnom zmysle. Údernosť prichádza v drobných momentoch, v jednolinkových dialógoch a scénach, ktoré sa vám vryjú pod kožu. Je náročný, pomalý a hĺbavý, bez lacného šoku, senzácie či expresívnej brutality.

Práve preto si myslíme, že nepôjde o typický kasový trhák: toto naozaj nie je snímka, ktorú si pustíte v piatok večer po náročnom dni, aby ste „vypli“. Je to film, na ktorý sa treba mentálne pripraviť, a ktorý v procese sledovania zasiahne niečo hlboko vo vašom vnútri.

Otvoriť galériu (9)

Ak však túžite po kvalitnom a premyslenom filmovom zážitku, ktorý vo vás ostane dlho po dopozeraní, okamžite utekajte do kina. Predpremiéry pokračujú, film vstupuje do komerčných kín 4. decembra a my veríme, že niet takého Slováka, ktorý by návštevu oľutoval.

Pozri aj:

Poznáme dátum premiéry: Nový slovenský film zožal svetový úspech. Mieri na prestížnu súťaž, ešte ste…