Vo vnútri sa nachádza tropický dažďový prales s vodopádom aj subtropická púšť. Súčasťou areálu je mokraď plná vegetácie a „oceán“ väčší než olympijský bazén, vrátane živého koralového útesu.
Táto unikátna štruktúra z južnej Arizony nesie názov Biosféra 2. Pomenovanie odkazuje na biosféru (živý obal) planéty Zem a jej ambíciou bolo stať sa jej funkčnou napodobeninou.
Futuristický experiment, ktorý zmenil náš pohľad na planétu Zem
Začiatkom 90. rokov sa práve tu odohral futuristický experiment. Ako informoval BBC, osem ľudí sa na dva roky dobrovoľne uzavrelo do kapsuly, kde mali stráviť dva roky v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta.
Cieľom vedcov bolo preskúmať výzvy života v uzavretom systéme a zistiť, ako by mohla fungovať podobná kolónia napríklad vo vesmíre a mimo našej planéty.
Účastníci mali mať počas dvoch rokov k dispozícii výlučne zdroje získané vnútri komplexu. Živili sa plodinami, ktoré si sami vypestovali, recyklovali vlastnú odpadovú vodu a starali sa o rastliny produkujúce kyslík. V rokoch 1991 až 1994 sa uskutočnili dve misie a v roku 2020 vznikol o tomto neobvyklom experimente dokumentárny film Spaceship Earth.
O tom, ako celý projekt skončil, sa však hovorí málo, a to z pomerne jasného dôvodu. Pokazilo sa takmer všetko, čo sa mohlo pokaziť.
Čo presne to znamená?
Misia začala 26. septembra 1991. Štyria muži a štyri ženy – spolu osem „Biosféranov“ – vstúpili do kapsuly s cieľom zistiť, či je možné dlhodobo udržať ľudský život v izolovanej pozemskej kolónii.
Tento cieľ sa však naplniť nepodarilo. Hladina kyslíka v systéme začala prudko klesať a po 17 mesiacoch dosiahla len 14,2 % (bežný podiel kyslíka v atmosfére Zeme je 20,95 %). Obyvatelia Biosféry 2 začali trpieť zdravotnými problémami, zatiaľ čo koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) nebezpečne rástla.
Situácia sa vyhrotila natoľko, že bolo potrebné pristúpiť k dennému otváraniu tzv. „pľúc“ kapsuly, aby sa do nej dostal vzduch z vonkajšieho prostredia. Tento zásah vyvolal kritiku, no bol nevyhnutný – Biosférania už v tom čase hlásili výraznú letargiu a ťažkosti s dýchaním.
Posádke sa zároveň nepodarilo dosiahnuť plánovanú potravinovú sebestačnosť. V procese uhynulo množstvo zvierat vrátane opeľovačov a hoci účastníci experimentu dokázali prežiť z vlastnej produkcie, schudli tak výrazne, že sa neskôr stali predmetom štúdií o obmedzení kalorického príjmu.
Napriek všetkým problémom zotrvali v sklenenom komplexe celé dva roky a kapsulu opustili 26. septembra 1993. Druhá misia sa začala v roku 1994 a mala ambíciu odstrániť predchádzajúce chyby. Už v septembri toho istého roka však bola predčasne ukončená pre spory o riadenie projektu a financovanie.
Výsledkom je experiment, ktorý mnohí komentátori neopisujú iba ako neúspech, ale doslova ako prepadák. Kritickejšie hlasy ho označili ešte tvrdšie – ako „new-ageové blúznenie tváriace sa ako veda“.
Nahlásiť chybu v článku