Kedysi platilo v spoločnosti nepísané pravidlo, že žena mala ostať doma, starať sa o deti a chod domácnosti. Muž zatiaľ chodil do práce, mohol sa šplhať po kariérnom rebríčku a žať úspechy. Dlho sa verilo, že mozog muža a ženy je jednoducho odlišný a muži sú predurčení na to, aby boli úspešnejší ako ženy. Ako je to však v skutočnosti?
Prečo viac mužov ako žien získalo Nobelovu cenu?
Všimli ste si niekedy, aký je pomer mužov a žien vo významných pozíciách v podnikoch, koľko je žien v politike a koľko získalo Nobelovu cenu? Napriek tomu, že žijeme v modernej dobe, v niektorých aspektoch majú muži stále nad ženami prevahu, píše portál Science Alert. Objavili sa tvrdenia, že za takúto nerovnosť sú zodpovedné biologické predispozície. Už desaťročia sa aj vo vedeckých časopisoch objavujú citácie tvrdiace, že za všetko môže rozdiel medzi mozgom muža a ženy.
Vedci sa však rozhodli, že túto tému otvoria opäť. Metaanalýza, ktorej výsledky boli publikované v časopise Biological Reviews ukázala, že neexistuje žiaden vedecký dôkaz, ktorý by rozdiely medzi mozgom muža a ženy naozaj potvrdil. Biologička Lauren Harrison hovorí, že ak na človeka pozeráme ako na akékoľvek iné zviera, muži aj ženy majú stále rovnakú šancu na úspech. Platí tiež, že u rovnako veľkého percenta mužov a žien je pravdepodobnosť, že žiaden výrazný úspech nedosiahnu.
Teória vznikla v 19. storočí
Samozrejme, aj v prírode existujú rozdiely medzi samcami a samičkami. Rovnako je to aj u ľudí, isté rozdiely medzi mužmi a ženami sú nepopierateľné. Rozdiely v chromozómoch sú zodpovedné napríklad za vonkajšie črty, ktoré nás odlišujú (napríklad, ženy majú väčšie prsia a mužom na rozdiel od žien zarastá tvár).
V 19. storočí sa však vďaka anglickému sexuológovi Havelockovi Ellisovi začala šíriť teória, že muži majú väčší mozog ako ženy. Sú preto predurčení na to, aby dosahovali viac úspechov a zaslúžia si možnosť obsadzovať významné pozície. Od tých čias sa touto teóriou zaoberalo obrovské množstvo štúdií. Väčšina z nich sa snažila anatomické rozdiely potvrdiť (neúspešne), máloktorá sa však zaoberala otázkou, ako by dané rozdiely mohli ovplyvniť správanie človeka.
Ženy stále bojujú so skleneným stropom
V rámci metaanalýzy sa vedci pozreli na 10 000 odteraz vykonaných výskumov. Výsledky hovoria jasne. Nepodarilo sa nájsť žiaden dôkaz o tom, že by mali samce (skúmali nielen ľudí, ale aj zvieratá) disponovať vyššou variabilitou v oblasti osobnostných čŕt ako samice. Samozrejme, to neznamená, že medzi samcami a samicami nie sú v niektorých oblastiach badateľné rozdiely.
Výsledok je teda jasný, ženy majú rovnaké šance stať sa úspešnými géniami ako muži. A majú aj rovnakú šancu stať sa hlupákmi. V opačnom prípade by to totiž znamenalo, že po Zemi chodí omnoho viac mužov s veľmi vysokým alebo veľmi nízkym IQ, čo nie je pravda. Napriek tomu ženy aj naďalej bojujú s tzv. skleneným stropom. Týmto pojmom označujeme umelo vytvorenú neviditeľnú bariéru, ktorá bráni ženám dostávať sa napríklad do vedúcich pozícií vo firmách.
Zdôrazňujeme, že je to umelo vytvorená bariéra. Jej existencia teda neznamená, že ženy majú nižšiu šancu na úspech preto, lebo majú iný mozog ako muži. Namiesto toho, aby sme hľadali vysvetlenie v biológii, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako nás ovplyvňuje výchova a kultúra.
Nahlásiť chybu v článku