Súčasne sa predpokladalo, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére vzrastie zhruba na trojnásobok dnešnej úrovne.
Takýto vývoj by nastal za predpokladu, že by sa štáty prakticky vôbec nesnažili obmedzovať emisie a globálna spotreba fosílnych palív by ďalej prudko rástla.
Ako informoval The Conversation, už niekoľko rokov pritom prebiehala vo vedeckej komunite diskusia o tom, či je takýto katastrofický záver konca storočia vôbec realistický.
A zdá sa, že konečne majú dobrú správu – najhoršiemu možnému scenáru budúcnosti sa podľa nich vyhneme.
Zabránili sme najhoršej možnej budúcnosti
Naša úloha sa však ani zďaleka nekončí. Emisie skleníkových plynov zostávajú na vysokých úrovniach a tempo globálneho otepľovania sa v posledných desaťročiach zvýšilo. Napriek tomu už vidíme prvé hmatateľné výsledky medzinárodného úsilia o znižovanie emisií. Významnú úlohu pritom zohráva aj rýchly rozmach solárnej a veternej energie.
Vedci pri tvorbe klimatických predpovedí pracujú s viacerými možnými scenármi budúceho vývoja. Tieto faktory zohľadnila aj medzinárodná skupina vedcov, ktorá sa venuje vytváraniu súboru scenárov opisujúcich rôzne možné klimatické budúcnosti.
Využívajú pritom rozsiahle množstvo údajov na lokálnej, regionálnej aj globálnej úrovni. Zohľadňujú doterajší vývoj klímy, zmeny v energetike, ako aj reakcie jednotlivých vlád na klimatickú krízu. Snažia sa určiť, aké podmienky môžeme očakávať v nasledujúcich desaťročiach.

To znamená, že ak narazíte na dva odlišné klimatické scenáre, neznamená to, že jeden z nich je nafúknutý alebo nereálny. Ide o možné budúcnosti založené na rôznych rozhodnutiach, ktoré môže ľudstvo prijať.
Samotní vedci im preto nepriraďujú pravdepodobnosti. To, ktorý z nich sa priblíži realite – alebo či sa napokon vydáme úplne inou cestou –, závisí od krokov, ktoré robíme dnes.
Rozdiel medzi najlepším a najhorším scenárom ukazuje, aký veľký vplyv môžu mať politické zmeny, vývoj, technológie či zmeny v správaní spoločnosti na budúci vývoj klímy.
Z najhoršieho nie sme vonku, to najlepšie už zrejme nepríde
V dnešnom svete je podľa Climate Copernicus priemerná globálna teplota približne o 1,4 stupňa Celzia vyššia než v predindustriálnom období. A hoci sme sa vzdialili od extrémneho scenára RCP8.5, neznamená to, že nebezpečenstvo pominulo. Súčasný najhorší scenár stále počíta s veľmi vážnymi dôsledkami. Podľa dnešných modelov by sa planéta mohla do roku 2100 otepliť približne o 3,5 stupňa Celzia.

Aj takéto oteplenie by prinieslo rozsiahle dôsledky. Skutočnosť, že scenár RCP8.5 sa dnes považuje za zavrhnutý, však treba vnímať ako znak pokroku.
Prišli sme aj o najlepší možný scenár
Vedci upozorňujú, že sme sa síce vyhli tomu najhoršiemu, no zároveň sme prišli o možnosť dosiahnuť najpriaznivejšie výsledky.
Na prvý pohľad to môže pôsobiť paradoxne, no z novších súborov scenárov vypadla nielen najhoršia, ale aj najlepšia možná budúcnosť v podobe vrcholu oteplenia na úrovni 1,5 stupňa Celzia. Po novom sa za najlepší vývoj považuje oteplenie približne o 1,9 stupňa Celzia do konca storočia. Na základe súčasných politík sa očakáva oteplenie o 2,6 stupňa Celzia do roku 2100.
U verejnosti to môže vyvolávať dojem, že klimatické predpovede sú nedôveryhodné. Vedci však priebežne aktualizujú svoje scenáre podľa nových poznatkov a aktuálnych trendov. Príkladom je, že rozširovanie solárnej energie je oveľa rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Zohľadňujú sa aj politické zmeny, ktoré aktívne ovplyvňujú opatrenia v oblasti klímy.
Klimatické modely zároveň nie sú nemenným nástrojom. Rovnako ako iné vedecké metódy sa neustále zdokonaľujú. Vedci tak môžu simulovať budúci vývoj s čoraz väčšou presnosťou, a postupne sa zlepšuje aj schopnosť odhadnúť rozsah možných dôsledkov a identifikovať najpravdepodobnejšie trajektórie vývoja klímy.
Vláda sa masaker stále snaží ututlať. Pokojná manifestácia sa v Číne zmenila na peklo, o ktorom sa nehovorí
Bežecký tréner Ďurica: Nebežec sa vie na 5 km preteky pripraviť za 3 mesiace. Polmaratón odporúčam až po viac ako pol roku
Nové predajne rastú ako z vody. Lidla či Kauflandu sa dočkajú aj menšie mestá, nezaostáva ani Billa či Tesco
Zelená míľa je podľa Slovákov 3. najlepší film vôbec. Dosiahol tržby 286 miliónov, sú v ňom historické nepresnosti
Bola som na laserovej epilácii: Nahotu po chvíľke neriešite. Najviac ma prekvapila poloha, v akej som musela ležať














Nahlásiť chybu v článku