V mrazivom prostredí Arktídy by málokto čakal čulý pohyb. Ľudia by očakávali, že v tme väčšina mikroorganizmy zamrzne, no nie je to úplne pravda. Tento obraz nedávno narušil nový objav – vedci našli jednobunkové riasy, známe ako rozsievky, ktoré sa nielenže udržali nažive v ľade, ale dokonca sa v ňom pohybovali, akoby korčuľovali pod mikroskopom.
Rozsievky sú známe svojimi sklovitými schránkami a bežne sa vyskytujú v moriach, jazerách či mlákach. V arktických ľadových jadrách sa na ne pozeralo skôr ako na nečinné organizmy. Ukázalo sa však, že v extrémne nízkych teplotách dokážu aktívne kĺzať cez ľadové kanáliky. Informuje Earth na základe novopublikovanej štúdie zverejnenej na webe Proceedings of the National Academy of Sciences. Ide pritom o chladné prostredie pre akýkoľvek pohyblivý eukaryotický organizmus.
Nové poznatky
K tomuto objavu dospeli vedci ešte počas expedície v roku 2023, keď na lodi Sikuliaq odoberali vzorky ľadu v Čukotskom mori pri Aljaške. V laboratóriu následne simulovali arktické podmienky a pomocou špeciálnych mikroskopov sledovali pohyb rozsievok. Tie sa nehýbali náhodne, ale hladko sa posúvali vďaka vlastnému „systému“.
Produkujú totiž sliz pripomínajúci hlien slimáka, ktorý sa prichytáva na povrchu a umožňuje im ťahom napredovať. Tento mechanizmus využíva molekuly podobné tým, ktoré poháňajú ľudské svaly. Zaujímavé je, že arktické rozsievky boli dokonca rýchlejšie než ich príbuzné z miernych vôd.
Ich schopnosť fungovať v extrémnom mraze naznačuje dôležitú úlohu v potravinovom reťazci, keďže sú základnou potravou pre drobné živočíchy a následne aj väčšie tvory, vrátane rýb či tuleňov. Objav tak mení naše chápanie života pod ľadom. V čase, keď sa Arktída rýchlo otepľuje a vedecké rozpočty klesajú, vedci upozorňujú na naliehavosť ďalšieho výskumu, inak hrozí, že spolu s ľadom zmiznú aj poznatky o tomto jedinečnom svete.
Nahlásiť chybu v článku