Vieme, že predkovia človeka pochádzajú z Afriky. Práve tu sa zrodil najinteligentnejší tvor na našej planéte, keď sa postupne geneticky oddelil od našich spoločných opičích predkov. Postupne potom ovládol celú planétu. Napriek tomu to boli o čosi iní ľudia ako sme dnes my. Kde teda vznikol prvý človek rozumný, alebo ak chcete Homo Sapiens Sapiens?
Už nejaký čas vedci vedia, že človek rozumný sa po prvý raz, podobne ako jeho predchodcovia, objavil v Afrike. Bolo to asi pred 200-tisíc rokmi a doposiaľ najinteligentnejší druh človeka dokázal postupne ovládnuť celú Zem. Kde presne sa ale nachádza naša skutočná pravlasť a prečo sa prví rozumní ľudia rozhodli kolonizovať aj ostatné kontinenty? Odpoveď v prelomovej štúdii zverejnenej v časopise Nature poskytujú vedci z austrálskeho Garvanovho biomedicínskeho inštitútu.
Tím vedcov ponúka pohľad na prvých 100-tisíc rokov histórie Homo Sapiens Sapiens. Vďaka výskumu DNA sa im podarilo určiť presnú lokalizáciu toho, kde sa naši predkovia objavili po prvýkrát a aj to, prečo sa nakoniec museli rozšíriť do ďalších častí sveta. „Už nejaký čas bolo jasné, že sa moderný človek objavil približne pred 200-tisíc rokmi práve v Afrike. O čom sa však dlho diskutovalo, bola presná lokalita aj ďalšie rozšírenie najmodernejšieho ľudského druhu,“ hovorí v tlačovej správe vedúca výskumu Vanessa Hayes.
Vo svojom výskume zisťovali vedci z Garvanovho inštitútu mitochondriálnu DNA, ktorá sa správa ako časová kapsula našich predkov. Vďaka tomu sa im podarilo odhaliť pravlasť Homo Sapiens Sapiens. Tá sa má nachádzať južne od rieky Zambezi v oblasti, ktorú dnes tvorí severná časť Botswany.
Pravlasť moderných ľudí
V oblasti severnej Botswany sa v minulosti nachádzalo obrovské jazero Makgadikgadi. „Pred objavením moderného človeka, začalo jazero v dôsledku pohybu tektonických platní vysychať. To spôsobilo, že sa oblasť premenila na obrovskú mokraď, ktorá sa stala jedným z najproduktívnejších ekosystémov na Zemi,“ hovorí geológ Andy Moore, ktorý skúma históriu paleojazera Makgadikgadi.
Podľa výskumu Garvanovho inštitútu poskytovali mokrade v severnej Botswane stabilné prostredie pre prvých moderných ľudí približne 70-tisíc rokov. Z nálezov DNA však vyplýva, že približne pred 130 až 110-tisíc rokmi sa naši predkovia začali presúvať.
„Prvá vlna sa vydala na severovýchod, druhá na juhozápad a časť populácie zostala v rodnom regióne prakticky dodnes,“ tvrdí profesorka Vanessa Hayes.
Autori štúdie zistili aj to, že po odchode zo severnej Botswany sa darilo tím, ktorí sa vydali na juhozápad. Na základe archeologických nálezov z južnej Afriky predpokladajú, že sa im podarilo adaptovať na spôsob života, ktorý spočíval v získavaní obživy z oceánu. Pravlasť Homo Sapiens Sapiens dnes pokrýva púšť a soľné pláne.
Prečo sa rozptýlili?
Vedcom sa v prelomovej štúdii podarilo objasniť aj to, prečo prví Homo Sapiens Sapiens opustili svoju pravlasť.
„Naše simulácie naznačujú, že pomalé vychýlenie zemskej osi zmenilo dopad slnečného žiarenia na južnú pologuľu, čo malo za následok zmenu klímy v regióne,“ tvrdí klimatológ Axel Timmermann, ktorý sa zaoberá štúdiom zmien klímy v južnej Afrike za posledných 250-tisíc rokov.
Podľa klimatických simulácií sa v dôsledku presunu zrážok najskôr priaznivo zmenili podmienky severovýchodne od jazera Makgadikgadi a približne o 20-tisíc rokov neskôr sa vytvorili aj „zelené koridory“ smerom na juhozápad. Autori štúdie naznačujú, že potomkovia Homo Sapiens Sapiens, ktorí svoju pravlasť nikdy neopustili, sa dokázali prispôsobiť arídnejšiemu prostrediu, ktoré vytvorilo dnešnú púšť Kalahari.
Nahlásiť chybu v článku