Foto: Paul C. Sereno, Elena A. A. Garcea, Hélène Jousse, Christopher M. Stojanowski, Jean-François Saliège, Abdoulaye Maga, Oumarou A. Ide, Kelly J. Knudson, Anna Maria Mercuri, Thomas W. Stafford, Jr., Thomas G. Kaye, Carlo Giraudi, Isabella Massamba N'siala, Enzo Cocca, Hannah M. Moots, Didier B. Dutheil, Jeffrey P. Stivers, CC BY 2.5, via Wikimedia Commons

Ako sa kostrové pozostatky ocitli na Sahare?

Hlboko na Sahare ležia už tisícky rokov opustené kostrové pozostatky obklopené ničím, len pieskom. Komu patrili a ako sa tu ocitli?

Nečakaný nález

Ako informuje web IFL Science, v drsnom prostredí nigerskej púšte Ténéré nájdete miesto, ktorému sa hovorí „púšť v púšti“. Ide o mimoriadne nehostinnú oblasť, o ktorej koluje legenda, že sa sem boja vkročiť aj ťavy. Vládnu tu extrémne piesočné búrky a teploty dosahujú aj 49 °C. Hrozba púštnych banditov a povstalcov tiež znamená, že odvážnych návštevníkov sem musia sprevádzať vojaci so samopalmi.

Napriek všetkým nástrahám priťahuje Ténéré vedcov už od 50. rokov. Nachádza sa tu totiž jedno z najbohatších nálezísk dinosaurov v Afrike. Ešte v roku 2000 sa tím pod vedením paleontológa Paula Serena z Chicagskej univerzity vydal do dún hľadať ich. Tím však namiesto dinosaurov narazil na pozostatky ľudí, ako aj na črepy keramiky, korálky, hroty šípov a iné artefakty.

„Len tak ležali v piesku, všade, kam sa človek pozrel,“ vyjadril sa Sereno v roku 2024 pre National Geographic.

Ilustračná foto: Fiontain, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Kedysi tu bola prekvitajúca príroda

Nálezisko je dnes známe pod názvom Gobero, podľa miestneho pomenovania oblasti. Vykopávky neskôr odhalili, že ide o pohrebisko, kde bolo pochovaných najmenej 200 ľudí a našli sa tisícky artefaktov. Niektoré z najstarších pozostatkov pochádzajú z obdobia okolo roku 8000 pred naším letopočtom, pohrebisko bolo využívané po tisíce rokov.

Hoci teraz sa zdá zvláštne, že sa pohrebisko nachádza práve tu, zrejme vzniklo za čias „zelenej Sahary“, keď monzúny premieňali toto miesto na záhradu prekypujúcu zeleňou a životom. Sahara prechádza cyklickou premenou, ktorá približne každých 21 000 rokov mení túto oblasť zo suchého na vlhké prostredie.

Posledné obdobie, kedy bola Sahara zeleným územím, sa odohralo pred 15 000 až 5 000 rokmi, presne v čase, keď vzniklo Gobero. Vtedy sa tu nachádzalo dokonca aj veľké sladkovodné jazero.

Ilustračná foto: Unsplash

Sahara ukrýva mnoho tajomstiev

Okolo roku 7700 pred naším letopočtom sa na tomto mieste usadili lovci a rybári, ktorí tu založili najstarší známy saharský cintorín. No medzi rokmi 6200 a 5200 pred naším letopočtom ich z oblasti vyhnalo tisícročné sucho. Keď sa konečne vrátili dažde, ich miesto zaujal iný kmeň, ktorý sa už živil aj chovom dobytka. Aj ich však vyhnala ďalšia vlna sucha.

Odborníkov fascinuje, že tu obe kultúry pochovávali svojich zosnulých bez toho, aby narušili staršie hroby. Narušený totiž nebol ani jediný. Hoci tento nález je starý už vyše dvoch desaťročí, istotne ani zďaleka nie je posledný. Možno ďalšia piesočná búrka odhalí tajomstvá, ktoré Sahara ukrýva už tisícročia.

Ak chcete vedieť viac zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o unikátnej jaskyni na Antarktíde.

Uložiť článok

Najnovšie články