Ak ste prepadli umelej inteligencii, možno sa stala takou súčasťou vášho bežného fungovania, že sa s ňou radíte o všetkom – od tipov na výlety cez to, čo uvariť na večeru až po vzťahové otázky. Na jednej strane je úžasné, že máme neustále dostupného chytrého asistenta, no na druhej treba uznať, že kvôli nemu prestávame premýšľať, keďže nám odpoveď prinesie za sekundu a bez akejkoľvek väčšej snahy. Čo by sa ale stalo, keby sa umelá inteligencia stala radcom počas jadrového konfliktu? Už asi tušíte, že by to neskončilo najlepšie.
Žijeme vo svete, keď sa jadrové mocnosti obháňajú svojím arzenálom a zostáva nám veriť, že to v tomto bode aj zostane a ich jadrové zbrane použité nebudú. No vyzerá to tak, že obavy z toho sa už objavili.
Portál IFL Science cituje slová generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý minulý rok vyjadril svoju požiadavku, podľa ktorej by všetky krajiny mali súhlasiť s tým, že za hocijakým rozhodnutím o použití (či nepoužití) jadrových zbraní budú stáť ľudia, a nie stroje či algoritmy. Profesor Kenneth Payne z londýnskej univerzity sa rozhodol uskutočniť experiment, ktorý upozorňuje na to, prečo je nutné s Guterresom v tejto otázke súhlasiť. Je založený na simulácii troch chatbotov.
Mohli si vybrať rokovania, no zvolili taktické jadrové zbrane
ChatGPT-5.2, Claude Sonnet 4 a Gemini 3 Flash dostali niekoľko scenárov medzinárodných konfliktov, ktoré zahŕňali územné spory, ale aj bezprostrednú jadrovú hrozbu zo strany protivníka. Bolo na ich uvážení, kam až dokážu zájsť a desivé je, že oveľa ďalej, než by sa nám páčilo.
Ukázalo sa, že aj keď si mohli vyberať medzi rokovaniami či použití bežných zbraní, nerobilo im problém dať zelenú použitiu taktických jadrových zbraní.
V 95 % prípadov simulácií to neskončilo dobre
Podľa novej a ešte nerecenzovanej štúdie uverejnenej na online platforme arXiv až v 95 % prípadov simulácií modely umelej inteligencie skĺzli k takémuto extrémnemu riešeniu, ktoré podľa nich bolo „logickým krokom“. Použitie strategických jadrových zbraní si zvolili menej často.
Vysvetlením takéhoto „rozhodnutia“ umelej inteligencie podľa Payna môže byť, že sa k nim dostala literatúra z čias studenej vojny. Zároveň podotkol, že si nemyslí, že je pravdepodobné, že by v realite mohlo dôjsť k tomu, aby o použití jadrových zbraní rozhodovala umelá inteligencia.
Nahlásiť chybu v článku